Počítače

MICHAL BOŽÍK je vyštudovaný psychológ. Po absolvovaní vysokej školy strávil 2 roky v programe Teach for Slovakia ako učiteľ detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jeho vášňou už počas štúdia psychológie boli počítačové hry, a preto sa im venoval intenzívnejšie. Po svojej učiteľskej skúsenosti viedli jeho kroky do firmy PIXEL FEDERATION, ktorá vyvíja počítačové hry. Zaoberá sa psychologickými aspektmi hrania videohier, ako aj vzťahom medzi videohrami a vzdelávaním. Je manažérom webu Vlcata.sk, ktorý prináša rôzne informácie o počítačových hrách a ich pozitívach pri vývoji detí.

Videohry sú súčasťou kultúry už dlhú dobu. Slovenský vzdelávací systém na ne však vôbec nereaguje, dokonca sa ich obáva. Prečo by ale mali byť v „hľadáčiku“ pedagógov a riaditeľov škôl? Videohry majú v sebe obrovský potenciál byť motivačným nástrojom podporujúcim učenie. V niektorých prípadoch dokonca vedia odprezentovať štátom predpísané témy oveľa lepšie, ako iné, menej interaktívne médiá. Videoherný priemysel reflektuje psychologické výskumy a využíva poznatky psychológov na to, aby vytvárali čoraz lepšie produkty, ktoré vyvolávajú želané správanie. V prípade videohier je to hranie sa a zábava. To, čím sa môžu inšpirovať učitelia od videoherného priemyslu, je práve efektívne využívanie poznatkov psychológie.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi 10/2015 Dnešná doba je jednoznačne dobou počítačov a internetu. Videohry, vedľajší produkt IT biznisu, sú integrálnou súčasťou našej kultúry už viac ako tridsať rokov. Napriek tejto dlhej dobe sa s nimi vo vzdelávacom procese stretneme len sporadicky, ak vôbec. Prečo je tomu tak? A malo by to byť vôbec inak? 

S nástupom moderných technológií sa už vo väčšine domácností objavil počítač, k nemu pribudli tablety či inteligentné mobily. Rodičia a ešte častejšie starí rodičia zvyknú nariekať, že ich potomkov už nič nepriláka ku knihám a voľné popoludnia trávia namiesto ihriska pri „četovaní“ s kamarátmi alebo sledovaním videí na internete. Ak sa k nejakému pohybu odhodlajú, je to najskôr hľadanie pokémonov.

Videohry, vedľajší produkt IT biznisu, sú integrálnou súčasťou našej kultúry už viac ako tridsať rokov. Napriek tejto dlhej dobe sa s nimi vo vzdelávacom procese stretneme len sporadicky, ak vôbec. Prečo je tomu tak?