Inštitút vzdelávacej politiky
Podľa štúdie OECD, úroveň dosiahnutého vzdelania mladých dospelých na Slovensku klesá a je významne ovplyvnená vzdelaním rodičov.
V kontexte digitalizácie a vzdelávacích inovácií stúpa význam umelej inteligencie (AI), ktorá mení pohľad na rolu učiteľov.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zahájilo nový národný projekt s názvom „Podpora tvorby vzdelávacích politík založených na dôkazoch pre obdobie 2024 – 2029“.
Inštitút vzdelávacej politiky priniesol novú štúdiu, ktorá odhlalila kľúčové aspekty odbornosti vyučovania na 2. stupni základných škôl.
Na základe údajov z dotazníka realizovaného s cieľom monitorovania voľných kapacít, v kombinácii s ďalšími údajmi o žiakoch základných škôl (počet žiakov na školách a prognóza vývoja počtu žiakov) pripravil Inštitút vzdelávacej politiky interaktívny výstup o kapacitách základných škôl. Dotazník vyplnilo až 96 % základných škôl.
Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil komentár s názvom ODLIV MOZGOV II: ZA SIEDMIMI HORAMI Komentár - Charakteristiky študentov odchádzajúcich na vysoké školy v zahraničí.
Analýza absolventov stredných škôl študujúcich na zahraničných vysokých školách
Vyše polovica absolventov stredných škôl s maturitou na Slovensku každoročne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Z nich 12 % (v roku 2012) až 17 % (v roku 2018) odchádza za vysokoškolským štúdiom do zahraničia. Dôsledkom je, že Slovensko má v rámci OECD krajín druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí.
Inštitút vzdelávacej politiky prináša analýzu pripravenosti škôl a detí na dištančnú výučbu z hľadiska možností napĺňať právo na vzdelanie detí s rôznorodými potrebami.
Na konci minulého školského roka sa Inštitút vzdelávacej politiky v spolupráci s NÚCEM obrátil s prosbou o pomoc na všetkých riaditeľov, riaditeľky a triednych učiteľov a učiteľky. Zisťovali, čo sa v školách dialo počas ich uzavretia kvôli COVID-19. Pýtali sa, s čím by potrebovali pomôcť, ak by na jeseň prišla druhá vlna pandémie.
Nevyhnutným predpokladom úspešnej implementácie opatrenia súvisiaceho s povinným predprimárnym vzdelávaním v 5. roku veku dieťaťa sú dostatočné kapacity materských škôl.
Učitelia dosahujú nadpriemerné výsledky, ak zároveň študovali učiteľský program, z ktorého maturovali (napr. maturita zo slovenského jazyka a literatúry a učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry). Výnimkou sú učitelia, ktorí maturovali z náročnejších jazykových úrovní – z nich sa v školstve zamestnali tí menej úspešní.
1. januára 2018 bol Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný útvar zrušený a pod novým vedením zlúčený s Odborom celoživotného vzdelávania do spoločného odboru. O tri mesiace neskôr však opäť vznikol samostatný analytický útvar Odbor analýz vzdelávacej politiky (IVP).
V zmysle prísľubu ministerky školstva Martiny Lubyovej bolo v týchto dňoch vyhlásené vonkajšie výberové konanie na pozíciu riaditeľa odboru analýz vzdelávacej politiky Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Prihlásiť sa do výberového konania je možné do 31. mája 2018.
Inštitút vzdelávacej politiky pripravil odporúčania k viacerým úpravám súčasného systému kontinuálneho vzdelávania. Vychádza z nesprávne nastavenej motivácie na jeho absolvovanie, nedostatočného zabezpečenia kvality programov a nevyhovujúceho obsahu a formy kontinuálneho vzdelávania (redakčne skrátené).
Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravil komentár venovaný nesúladu kvalifikácie a zručností s požiadavkami na trhu práce. Nesúlad vzdelania a nadobudnutých zručností s uplatnením sa na trhu práce nie je na Slovensku tak výrazným problémom, ako vo viacerých iných krajinách. Napriek tomu vyšší výskyt nesúladu v niektorých študijných odboroch prináša spoločenské i individuálne náklady, napríklad v podobe utopených nákladov na vzdelávanie, nižšej produktivity či nižšej mzdy zamestnancov s pracovným uplatnením neadekvátnym ich vzdelaniu a zručnostiam.