PhDr. Miroslavovi Kuricovi, riaditeľovi OU na Dúbravskej ceste v Bratislave, bola v januári tohto roka udelená Medaila prezidenta Slovenskej republiky za celoživotné významné zásluhy o rozvoj školstva. Už tri desaťročia sú jeho životným osudom deti so zdravotnými problémami. Vraví, že problémom slovenského školstva je aj nedocenenie významu odborných učilíšť, chýbajúci postihnuteľný systém nesprávnej diagnostiky žiaka, a že prvou a zásadnou podmienkou v službách verejnosti je morálka. K rozhovoru spontánne prizval aj svojho zástupcu, Mgr. Eduarda Fila.
Problematika reformy školstva na Slovensku, diskusie o podmienkach potrebných pre kvalitné vzdelávanie sa v poslednom období stali predmetom zvýšeného záujmu verejnosti – rodičov, tretieho sektora, novinárov. S akými okruhmi problémov sa najčastejšie stretávajú odborníci v špeciálnom školstve?
Miroslav Kuric: V súčasných ekonomických, spoločenských a sociálnych podmienkach na Slovensku má špeciálne školstvo nespochybniteľné opodstatnenie. Môžeme diskutovať o zmenách jeho kvality, zmene financovania, ale nie o jeho likvidácii. Odborné učilištia prešli v posledných pätnástich rokoch významnými kvalitatívnymi zmenami a pomerne úspešne vypĺňajú dieru v potrebách trhu práce v oblasti služieb, stavebníctva a pod., teda najmä v manuálnych profesiách. Túto skutočnosť akoby naša spoločnosť nechcela vidieť a uznať. Chýba nám väčšia spoločenská akceptácia.
Čo sa týka financovania, odborné učilištia sú poddimenzované, už viac rokov žiadame o úpravu finančných normatívov smerom hore. Súčasné nepokrývajú ani obmedzené potreby teoretického vyučovania a odborného výcviku. Pri zriaďovaní nových učebných odborov sa musíme riadne oháňať a zháňať sponzorov, pretože náklady na zriadenie jedného sa pohybujú od 10 000 do 20 000 € len na ich materiálno-technické vybavenie. Od roku 2000 sme zriadili 8 nových učebných odborov.
Ďalší problém, ktorý považujem za dôležitý, je nízka až absentujúca spolupráca medzi základnými školami, ktoré majú integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím v bežných alebo v špeciálnych triedach, špeciálnymi základnými školami a odbornými učilišťami. Musím oceniť riaditeľov a kariérnych poradcov tých škôl, ktoré robia opak. Nie je ich veľa. Pritom základným cieľom týchto škôl by malo byť pripraviť čo najlepšie svojho žiaka na prechod do odborného učilišťa so správnym výberom učebného odboru, profesie. Nenechávať riešenie tohto problému na posledný ročník základnej školy. Bolo by vhodné, aby každý takýto žiak už od