Vznik fenoménu mobilných telefónov na Slovensku môžeme datovať na začiatok 90. rokov, kedy bola na našom území spustená sieť prvého mobilného operátora. Vlastniť mobilný telefón bolo v tej dobe predovšetkým symbolom príslušnosti k elite, pričom počet mobilných telefónov a ich využívanie boli veľmi obmedzené. O približne 15 rokov neskôr vlastnilo mobilné telefóny 98,1 % rodín s deťmi do 16 rokov (Štatistický úrad SR, 2006)a odvtedy toto percento stále rastie. Ak hovoríme o vybavenosti domácností mobilnými telefónmi dnes, iba máloktorá rodina s deťmi nevlastní aspoň jeden takýto prístroj. Počet mobilných telefónov v rodine úmerne narastá s počtom jej členov.
Súčasné mobilné telefóny sa od svojich predchodcov líšia. Ťažkú škatuľku, ktorá slúžila striktne ku komunikácii s druhými ľuďmi, dnes nahradili inteligentné miniatúry, ktoré vďaka pripojeniu k internetu v sebe skrývajú množstvo pokročilých multimediálnych funkcií, inštalovateľných aplikácií a balíkov služieb patriacich ku štandardu dnešného života. Môžu slúžiť ako fotoaparát, kamera, diktafón, hodiny a budík, kalendár a záznamník, navigácia, prehliadač internetu, kontrola pošty, herňa, audio či video prehrávač, knižnica atď. Nevlastniť inteligentný mobil je dnes považované za vážny handicap v oblasti okamžitého prístupu k informáciám.
Ak ešte v nedávnej minulosti rodičia bojovali s dilemou, či vôbec kúpiť dieťaťu mobil, dnes sa tento boj spája predovšetkým s otázkami kedy a aký. Deti túžia vlastniť mobilný telefón od útleho veku, čo je zapríčinené najmä vzorovým správaním blízkych ľudí. Ak sú deti dostatočne neodbytné a rodičia nedostatočne odolní, nie sú výnimkou prípady, že už deti predškolského veku majú smartfón. To, čo sa pred 25 rokmi považovalo za luxus a nadštandard, je dnes úplnou samozrejmosťou. Deti nepovažujú mobil za technickú vymoženosť doby, či výnimočný prostriedok dorozumievania sa. Pre nich je bežnou súčasťou života a neoddeliteľnou výbavou starších. Mobil predstavuje univerzálny symbol a istú kvalitu života každého človeka. „Dospeláci“ v očiach detí mobil nielenže majú, oni ho nutne potrebujú. Na ktoromkoľvek mieste, v akomkoľvek čase. Nosia ho pri sebe a kedykoľvek môžu zavolať, napísať, zistiť, poznačiť si, predať, objednať, zaplatiť, vyfotiť, natočiť, zabaviť sa – s mobilom si dokážu organizovať osobný aj pracovný život. V tomto kontexte sa takinteligentný mobil dostáva do priamej súvislosti nielen so slobodou a mocou, ale aj so základnými potrebami ľudí. Ak sa sústredíme na Maslowovu hierarchiu potrieb, možno (snáď okrem potrieb fyziologických) mobil určitým spôsobom prepojiť s každou jej kategóriou:
- fyziologické potreby,
- potreby bezpečia, ochrany,
- potreby lásky a prináležitosti,
- potreby uznania, prestíže a úcty,
- potreby vlastného rozvoja, seberealizácie.
Mať v ruke vlastný mobil znamená pre dieťa túžbu byť veľkým. Z tohto pohľadu môžeme darovanie mobilu dieťaťu v podstate označiť za uvádza