V rubrike Rozhovor kladieme otázky a zisťujeme názory riaditeľov škôl, alebo iných odborníkov na výchovu a vzdelávanie na „horúce“ témy, ktoré hýbu slovenským školstvom. Právo na rešpektujúci názor však bezpochyby patrí aj žiakom. Zisťovali sme, čo si ich generácia myslí o slabnúcom rešpekte žiakov voči učiteľom, o povinnostiach riaditeľov škôl, o moderných technológiách vo výučbe, ale aj o vzájomných vzťahoch medzi nimi a motivácií žiakov. Sára končí deviaty ročník a v novom školskom roku z nej bude gymnazistka. Adam je ôsmak, ktorý sa vo voľnom čase venuje športovým aktivitám. Obaja sú vo svojich školách aj rovesníckymi mediátormi. Peter je čerstvým absolventom strednej školy, víťazom mnohých súťaží a budúcim študentom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Škola je miestom, kde trávite množstvo vášho času s učiteľmi, so spolužiakmi. Čo sa ale spája s pojmom „škola“ vám?
Sára: Keď sa hovorí o škole, napadne ma to, čo asi skoro každého študenta. Veľa povinností, snaha o dobré známky. Ale určite si vybavím aj veľké množstvo zážitkov, spomienok, priateľstiev a aj vedomosti, ktoré by som bez školy nemala. Okrem môjho prístavu, ktorým je môj domov, je to jedno z mála miest, ktoré tak dôverne poznám. A preto som rada, že je moja škola práve taká, aká je. Nevadí mi práca navyše, ani domáce úlohy. No čo mi občas chýba, je zanietený prístup zo strany učiteľa. Ak učiteľ vie svoj predmet prezentovať zanietene, zaujímavo a s vášňou, dokáže si vo mne hneď získať priateľa a nadšenca.
Adam: Škola? Miesto, kde sa naučím niečo nové. Nehovorím, že je to príjemné miesto, ale sú tam ľudia, bez ktorých by som sa v živote neposunul ďalej. Nebyť školy, tak som s vedomosťami na „leveli“ prváčika, ktorý ovláda násobil