V dnešnom rýchlom a globalizovanom svete sa záujem o štúdium cudzích jazykov neustále zvyšuje, a táto skutočnosť sa spája s hľadaním nových spôsobov, ako zdokonaliť a zmodernizovať ich výučbu tak, aby sa dosiahol čo najefektívnejší účinok. Cieľom príspevku je poukázať na rozdiely v odpovediach študentov, ktoré sú spôsobené prechodom z cvičení tzv. otvoreného typu na zatvorené, keďže každé z nich vyžaduje iný prístup v ich vyplňovaní.
Zmeny v pristupovaní k výučbe cudzích jazykoch ovplyvňuje hneď niekoľko faktorov, predovšetkým sú to však nároky, ktoré v závislosti od konkrétnych potrieb v určitej etape svojho vývoja kladie na budúcich odborníkov spoločnosť. V posledných rokoch sa ako o jednom z hlavných cieľov moderného vzdelávania hovorí o potrebe rozvoja kritického a tvorivého myslenia (Kosturková 2011), ktoré je možné dosiahnuť upustením od pasívnych foriem vyučovania a uplatňovania monologických metód, a to aj na prakticky zameraných hodinách. Týmto požiadavkám vo veľkej miere zodpovedá vzdelávací proces orientovaný na študenta, ktorý značným spôsobom ovplyvňuje humanistická pedagogika a psychológia zdôrazňujúca tvorivý potenciál každého človeka. Humanizácia cudzojazyčnej edukácie vyzdvihuje potrebu zmeny role učiteľ verzus študent, čím sa učiteľ dostáva do pozície moderátora a hlavné slovo tak dostávajú práve študenti, vďaka čomu sa okrem ich komunikačných zručností zlepšuje tiež schopnosť objektívne hodnotiť prijímané informácie, argumentovať vlastný postoj, poskytovať konštruktívnu spätnú väzbu pre ostatných študentov a pod. (Stradiotová 2019, Richards, Rodgers