Enormná záťaž dnešných dní zanecháva následky v našich životoch i v našej práci a vysoko prekračuje limity únosnosti. Dôsledkom je stres, ktorý vedie k syndrómu vyhorenia, k duševnej deprivácii, k strate motivácie, k zmenám v správaní, k deštruktívnemu správaniu, k emotívnemu prežívaniu bežných situácií, k spoločenskej izolácii, aj k sociálno-patologickým javom.

K najstresujúcejšiemu prostrediu v súčasnej dobe nepochybne patrí pracovné prostredie, v ktorom dospelý človek trávi podstatnú časť svojho života (Kačmárová, Kravcová, 2011).

So stresovými situáciami a psychickou záťažou sa vyrovnávame rôznymi spôsobmi. Podľa Bieleszovej a Koreňovej (2021) je dôležité si ujasniť:

• Ktoré podnety v nás vyvolávajú negatívne emócie?
• Kedy prestávame kontrolovať svoje správanie?
• Čo sa deje s mojimi pocitmi?
• Čo môžeme považovať za nadlimitnú záťaž?
• V ktorom období ju pociťujeme intenzívnejšie?

Ak si úspešne odpovieme na vyššie zmienené otázky a nájdeme na ne pravdivé odpovede, identifikujeme to, čo spôsobuje neúnosný tlak na našu psychiku. V ďalšom kroku potom môžeme využiť stratégie a techniky, ktoré nám pomôžu sa s touto nadlimitnou záťažou vyrovnať.

Stratégie a techniky zvládania nadlimitnej záťaže

Stratégie a techniky zamerané na zvládanie nadlimitnej záťaže nám poskytujú priestor na sebapoznanie a osobnostný rozvoj, pomáhajú nám predchádzať syndrómu vyhorenia – strate energie a chuti do života. Už len samotný fakt, že si uvedomíme, čo nám spôsobuje stres a psychické vypätie je prvým základným a veľmi dôležitým krokom na ceste k spokojnému životu. Ak identifikujeme zdroj stresu, v ďalšom kroku by sme mali prevziať vlastnú zodpovednosť za podiel, ktorý máme na tom, ako veľmi nás stres ovláda a v akej miere sa