Druhá svetová vojna optikou československých učebníc dejepisu v rokoch 1948 - 1989

Vydáno: 15 minút čítania

V príspevku sa pozrieme na to, ako druhú svetovú vojnu opisujú učebnice dejepisu vychádzajúce v Československu počas obdobia komunistickej totality. K hodnoteniu sme si zvolili štyri učebnice dejepisu. Jedna bola určená pre základné školy, tri boli stredoškolské. Jedna bola napísaná po česky, zvyšné tri sú v slovenčine. Dve mali spracované výhradne národné dejiny, zvyšné dve spracúvali i dejiny všeobecné. Jedna učebnica vyšla v ére najtvrdšieho stalinizmu v roku 1952, zvyšné tri vychádzali postupne v období normalizácie v rokoch 1970, 1979 a 1982.[1] Sústreďovať sa budeme na rovnaké udalosti, ktoré na stránkach učebníc dostali rôzne interpretácie.


[1] Učebnica z roku 1982, až na drobné výnimky, je len kópiou tej z roku 1970, preto ak v ďalšom texte budeme odkazovať na učebnicu z roku 1970 budeme mať na mysli i text z roku 1982. Na formulácie vzťahujúce sa výhradne k roku 1982 bude čitateľ vopred upozornený.

Medzi septembrom 1939 až septembrom 1945 prebiehal najväčší vojenský konflikt v ľudských dejinách, druhá svetová vojna. Po jej skončení sa téma dostala i do dejepisných učebníc, aj tých československých. Československo však po roku 1945 nebolo tým štátom ako do roku 1938. Politický systém,,ľudovej demokracie” sa ani zďaleka nepribližoval klasickej parlamentnej demokracii rokov 1918 až 1938. Nové časy zasiahli i školstvo, ktoré po roku 1945 prešlo poštátnením. Od konca vojny neubehli ani tri roky a Československo sa po komunistickom prevrate stalo jedným zo satelitov Sovietskeho zväzu. V rôznych aspektov každodenného života bolo heslom dňa: ,,Sovietsky zväz – náš vzor”. Daného vzoru sa držal aj rezort zodpovedný za produkciu československých učebníc dejepisu. Druhá svetová vojna hrala výraznú rolu vo víťazstve komunizmu v Československu. Jej výkladu bola venovaná pozornosť, a to tak, aby zodpovedal komunistickému svetonázoru. Na rozvoji svetonázoru bolo treba pracovať už od školských čias a dejepis tu mal zohrať jednu z kľúčových úloh.

 

Predvojnová politika

Čitateľa zaujmú už prvé riadky zaoberajúce sa vypuknutím druhej svetovej vojny, resp. udalosťami, ktoré sa udiali tesne pred vypuknutím vojny. Stredoškolská učebnica z roku 1952 prezentuje ZSSR ako hlavného mierotvorcu a ako protipól vykresľuje Anglicko, Francúzsko či Spojné štáty. Západné demokracie mali svojou neochotou zasiahnuť voči nemeckej územnej expanzii, priam až podporovať Nemecko k útoku na Sovietsky zväz s motiváciou zasiahnuť až vtedy, keď sa obe strany oslabia a oni budú môcť diktovať podmienky prípadného mieru.[1] O niečo triezvejšie vývoj hodnotia učebnice vydané po roku 1969. Napríklad v učebnici pre ZDŠ sa ohľadom predvojnovej sovietskej politiky dočítame že: ,,...sovietska vláda prijala v auguste 1939 návrh nacistického Nemecka na uzavretie vzájomnej zmluvy o neútočení na desať rokov.[2] Tým získal Sovietsky zväz čas a mohol sa hospodársky i vojensky pripraviť na stretnutie s fašistickým Nemeckom”.[3]

 

Boje na východnom fronte

Ďalší rozdiel nachádzame v interpretácii bojov na východnom fronte, ktoré sa v júni 1941 začali nemeckým útokom na Sovietsky zväz. Neúspechy Sovietskeho zväzu v prvých mesiacoch nemeckého útoku na jeho územie sú vysvetľované tým, že: ,,Vojna zastihla sovietsky štát, najmä jeho armádu v mierových podmienkach a v štádiu prezbrojovania” prípadne, ,,...Aj čo do technického výzbroja, veliteľských a bojových skúseností bola Sovietska armáda na začiatky vojny v nevýhode proti útočníkovi a čelila mu ústupovými bojmi”.

Máte predplatné? Prihláste sa

Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma

Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:

  • čítať platené články na portáli
  • vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
  • prelistovať si archív časopisov
  • pozrieť si termíny v kalendári
  • prezerať predpisy

Chcem sa zaregistrovať

Chcete vedieť viac o predplatnom?