V príspevku, ktorý je zhrnutím výskumných zistení, sme sa venovali téme porúch pozornosti vo vyučovaní na základných školách na Slovensku. Rozoberáme poruchy pozornosti a hyperaktivity, ako ju definujú odborníci v oblasti pedagogiky a psychológie, pedagogickí zamestnanci, resp. nepedagogickí odborníci na Slovensku aj v zahraničí. Z odbornej diskusie vyplynuli otázky, ktorým venujeme pozornosť - Ktoré oblasti vzdelávania považujú odborníci za najproblematickejšie vo vzťahu k žiakom, ktorých mnohí považujú za žiakov s poruchou pozornosti? Aké sú možnosti intervencie priamo vo vyučovacom procese? Aké sú možné alternatívne prístupy k týmto žiakom.
Napriek tomu, že vnímame rastúcu tendenciu záujmu o výskum v oblasti porúch pozornosti, mnohé otázky ostávajú nezodpovedané. S rastúcim záujmom o výskum rastie aj skupina detí, ktorá nezapadá do štandardných noriem a postupov, ktoré súčasný školský systém vo väčšine prípadov ponúka. V príspevku spracovávame teoretický základ predmetnej poruchy vzdelávania z pohľadu odborníkov v oblasti vzdelávania detí vo veku od 9 do 15 rokov. Predstavujeme výsledky výskumu realizovaného ako súčasť širšej výskumnej úlohy. Štúdia tvorila základ k ďalšiemu skúmaniu možných alternatív vzdelávacích prístupov vo vyučovacom procese na základných školách v oblasti jazykového vzdelávania. Výsledky výskumu sú uvedené v monografii Teaching Foreign Languages and Special Needs Learners, ktorú vydalo vydavateľstvo Verbum v Prahe v roku 2020.
Poruchy pozornosti a hyperaktivita
Porucha pozornosti a hyperaktivita sa javí ako neurobiologická porucha. Existuje viac faktorov ovplyvňujúcich správanie dieťaťa diagnostikovaného ako ADHD:
- vplyv rodinného prostredia, prenatálny a perinatálny vývoj, používanie mobilných telefónov, stravovacie návyky, príjem solárnej energie v prostredí, kde dieťaťa vyrastá.
Niektorí odborníci v oblasti neurodiverzity na základe výsledkov výskumných štúdií tvrdia, že neexistuje výrazný rozdiel medzi anatómiou mozgu detí s diagnózou a bez diagnózy. Predpokladajú, že aj nevýrazné zmeny v anatómii, ktoré sa v danom okamihu javia ako výraznejšie, sa v neskoršom veku po dosiahnutí istej úrovne vyspelosti organizmu vyrovnajú bežnej skupine jednotlivcov bez diagnózy. Rôzne faktory môžu rôzne vplývať na správanie detí a vzájomne sa ovplyvňovať.
V Spojených štátoch amerických sa v roku 2015 preukázala diagnóza ADHD u 11 % detí školského veku. Na Slovensku v roku 2019 (podľa NCZI) z celkového počtu vyšetrených detí v oblasti porúch správania a emotivity až 78,5 % pripadalo poruchám spojeným s ADHD (rok predtým 58 % detí do 14 rokov, prevažnú väčšinu tvorili chlapci).
Žiaci