Plochá noha – pojem, ktorý často slúži ako stimul pre rodičov od pediatra na návštevu detského fyzioterapeuta. V detskom veku je plochá noha celkom bežná. Ako uvádza Turner et al. (2020), až 14 % detí je diagnostikovaných s plochou nohou a až 25 % celej populácie má pokles pozdĺžnej klenby aspoň na jednej nohe. Poďme sa bližšie pozrieť na anatómii chodidla, komplikácie, ktoré môže plochá noha prinášať, a spôsoby intervencie.
Anatómia ľudskej nohy sa vyvíjala milióny rokov. Súčasná podoba ľudského chodidla je prispôsobená rôznym aktivitám, ako sú bipedálna chôdza, státie, beh, skoky a ďalšie. Chodidlo slúži ako kontaktná plocha medzi dolnými končatinami a povrchom, na ktorom sa pohybujeme (Sitárová, 2022). Noha sa skladá z 26 kostí a 33 kĺbov, ktoré sú kontrolované a stabilizované svalmi, šľachami a väzmi (Turner et al., 2020).
Pri praktickom pohľade na nohu si všímame morfologické parametre, ako sú dĺžka a šírka chodidla. Z pohľadu fyzioterapie nás však zaujíma aj výška pozdĺžnej a priečnej klenby. Obe klenby sú tvorené tzv. pasívnym systémom, ktorý zahŕňa kosti, väzy a kĺby. Samotný pasívny systém by však nedokázal zabezpečiť stabilitu chodidla, preto funguje v spolupráci s aktívnym systémom, ktorý tvoria svaly a šľachy. Aktívny systém spevňuje chodidlo, prispôsobuje ho aktuálnemu povrchu a umožňuje spoluprácu pozdĺžnej a priečnej klenby. Tretím systémom, ktorý hrá dôležitú úlohu, je nervový systém. Jeho úlohou je prostredníctvom receptorov uložených v šľachách, kĺboch, svaloch a väzoch poskytovať informácie o polohe chodidla, povrchu, rovnováhe a podobne. Tieto informácie sa z receptorov prenášajú cez dostredivé dráhy do centrálnej nervovej sú