Súčasťou komunikácie medzi učiteľom a žiakom, resp. medzi žiakmi navzájom sú aj emócie. Pre žiakov predstavujú veľmi náročné psychické a fyzické reakcie na podnet. Emócie ovplyvňujú vývoj situácie, aj tej konfliktnej. Práca s nimi zohráva v prevencii dôležitú úlohu.
DO POZORNOSTI: V komunikácii treba dieťa naučiť vyjadrovať emócie autenticky, pravdivo, ale súčasne aj spoločensky akceptovateľným spôsobom, ktorý je primeraný veku dieťaťa.
Ak budeme žiakov viesť k skrývaniu emócií, resp. k ich potláčaniu, učíme ich vlastné potreby zamieňať za očakávania iných, čo môže mať negatívny vplyv na ich sebaprijatie a sebavedomie. Prispievame tak k vytváraniu vzorca správania, ktorý vedie k utajovaniu skutočných pocitov, ich nespracovaniu. To vedie k neschopnosti rešpektovať vlastné potreby a môže byť zárodkom pasívne agresívneho správania, ktoré dospelí často manifestujú ako ticho, resp. odmietnutie komunikácie pri nevyhovení ich požiadavkám, potrebám.
Ak chceme pomôcť žiakom pomenovať a pochopiť ich emócie, musíme sa v nich vyznať aj my, dospelí. Emócie učiteľa sú ovplyvňované jeho emočnou inteligenciou. Tá mu pomáha lepšie pochopiť seba, zlepšiť komunikáciu a efektívnejšie sa vyrovnávať s náročnými emóciami.
Podľa Golemana (1985) emočná inteligencia sa skladá z niekoľkých základných prvkov. Ide o sebauvedomenie, schopnosť pochopiť svoje silné a slabé stránky. Keď sme si vedomí svojich emócií, vieme ich komunikovať úspešnejšie aj svojim žiakom.
Príklad: Autentické prejavovanie hnevu môže vyzerať aj takto: „Hnevá ma, ako ste sa dnes voči sebe správali.“ Dôležitou zložkou emocionálnej inteligencie je aj sebaregulácia. Predstavuje schopnosť riadiť a kontrolovať emócie. Súčasťou emocionálnej inteligencie sú aj sociálne zručnosti.
Patrí tu: