Záškoláctvo! Problém, ktorý vytvára vrásky na čelách učiteľom, ako aj rodičom. Pocítil niekto z Vás aspoň raz túžbu vyhnúť sa škole? Rozdiel je však v tom, že u niekoho to bolo jednorázové vybočenie, kým iní záškoláctvu prepadli a narobili nielen sebe veľa problémov.
Záškoláctvo je jedným z najaktuálnejších problémov prevažne každej základnej a strednej školy na Slovensku, preto treba klásť na riešenie tejto problematiky značný dôraz. Záškoláctvo je akousi asociálnou poruchou u detí, ktorej príčinnú súvislosť treba hľadať v problémoch školstva, rodiny a v žiakoch samotných. Záškoláctvo je jedným z negatívnych javov výchovno-vzdelávacieho procesu, s ktorým sa musia učitelia v súčasnej dobe vo svojej praxi čoraz viac popasovať. Ide o neospravedlnenú neprítomnosť, teda úmyselnú absenciu na vyučovaní bez vedomia rodičov, resp. zákonných zástupcov. Možno povedať, že je akýmsi prejavom odporu žiaka ku škole, pričom ho možno zaradiť medzi neagresívne formy porúch správania sa, rovnako ako vzdorovitosť, túlanie sa, toxikomániu a podobne. Poruchy správania, ani príčiny vzniku porúch správania nie sú jednoznačné a neexistuje jednoznačný záver, z ktorého by vyplývalo, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania. Záškoláctvo sa môže prejavovať ako jednorázová, ojedinelá akcia, alebo sa môže opakovať častejšie a vytvára sériu dlhodobej neprítomnosti žiaka v škole.
Ak žiak prepadne záškoláctvu a včas sa nepodarí zabezpečiť kroky, smerujúce k náprave, počiatočné vynechávanie školskej dochádzky môže neskôr prerásť k páchaniu trestnej činnosti.
Záškoláctvo možno rozčleniť na:
- Pravé záškoláctvo – ide o prípady, kedy žiak do školy nechodí, pričom rodičia o žiakovej absencii nevedia. Sú to predovšetkým žiaci, ktorí ráno odchádzajú z domu s tým, že idú do školy, pričom keď rodičia odídu do práce, vrátia sa domov. Sú to však aj žiaci, ktorí síce ráno odídu s tým, že idú do školy, nikdy tam však nedorazia, pretože zostanú s kamarátmi vonku, prípadne aj u nich doma. Patria sem aj žiaci, ktorí to majú ešte jednoduchšie, pretože sa nemusia tváriť, že odišli do školy a zostávajú doma, pretože ich rodičia odišli do roboty skôr, ako by mali oni odísť do školy.
- Záškoláctvo s klamaním rodiča/ov – je špecifické v tom, že dieťa dokáže svojich rodičov presvedčiť o tom, že nemôže ísť do školy, presvedčí ich napríklad o chorobe, ktorou však v skutočnosti netrpí, pričom rodičia sú oklamaní. Patria sem aj prípady, kedy rodičia tušia a možno aj vedia, že dieťa chorobu len predstiera, avšak sú príliš slabí mu oponovať, prípadne sa nad dieťaťom uľútostia, a preto s ním potichu súhlasia.
- Záškoláctvo s vedomím rodiča/ov – už z uvedeného názvu vyplýva, že ide o prípady, kedy dieťa nenavštevuje školu so súhlasom rodiča. Z praxe ide väčšinou o sociálne slabšie rodiny, kedy rodičia nechávajú deti s ich vedomím doma, pretože im deti pomáhajú v domácnosti, ako aj rodiny, kde rodičom absolútne nezáleží na tom, či ich deti dosiahnu aspoň určitý stupeň vzdelania. Ich argumentácia je asi taká, že ani oni nechodili do školy , tak z akého dôvodu by ju mali navštevovať ich deti. Najčastejším prípadom, kedy rodičia neposielajú deti do školy, je skutočnosť, resp. výhovorka, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby mu uhradili cestovné, ošatenie do školy, resp. stravu.
Poruchy správania, ani príčiny vzniku ich vniku nie sú jednoznačné a neexistuje jednoznačný záver, z ktorého by vyplývalo, ktorá skutočnosť vyvoláva špecifické poruchy správania, ktoré vedú k záškoláctvu.
Praxou a skúmaním týchto príčin možno dospieť k záveru, že záškoláctvo sa môže prejavovať predovšetkým v negatívnom vzťahu ku škole.
Škola je miestom všestranného rozvo