V prvej časti seriálu „Nenásilná komunikácia v školskom prostredí“ sme si ukázali, ako naše hodnotenie či nálepkovanie premeniť na „neutrálne pozorovanie. V tejto časti sa zameriame na naše pocity. Naučíme sa rozlišovať medzi pocitmi čistými a tzv. psedopocitmi.
Čo prežívam ja a čo ty? Svet pocitov v prostredí školy
V predchádzajúcom diele sme sa naučili pozorovať fakty ako nestranná kamera. Druhým krokom je identifikovať, čo v nás daná situácia vyvoláva. Prečo je to v škole také ťažké? Pretože sme sa naučili pocity maskovať za myšlienky.
Keď povieme: „Cítim sa byť tebou zneužívaný,“ nie je to pocit. Je to naše hodnotenie správania druhého. Skutočným pocitom pod tým môže byť únava, bezmocnosť alebo smútok. Ak vyjadríme skutočný pocit, pozývame druhého k empatii. Ak vyjadríme interpretáciu (pseudopocit), pozývame ho do boja.