Kritické rozhovory sa čoraz viac stávajú súčasťou pracovného života riaditeľov škôl. V príspevku opíšeme situácie, ktoré kritický rozhovor vyvolávajú, upozorníme na vplyv rôznej teploty citov v priebehu vedenia kritického rozhovoru, zameriame sa na stratégiu vedomého zvládnutia nepríjemných situácií a zhrnieme dôležité fakty pre zvládnutie kritického rozhovoru.
Ruku na srdce. Koľkokrát sme v strese reagovali pod návalom emócií? Negatívne podnety sa na nás priamo sypali. Kolegyňa nám pri rozhovore skákala do reči. Povinnosti sa hromadili vysoko nad rámec bežného pracovného času, pribúdalo práce počas dovoleniek, víkendov a bez adekvátneho ocenenia, alebo aspoň vnímania poskytovania takéhoto „nadštandardu“ zriaďovateľom. „Nezvládli“ sme nastaviť usmernenie učiteľom k pracovnej dobe včas, delegované kompetencie sa „nepodarilo“ zadefinovať adresne. K tomu sa pridala bezmocnosť pri riešení problémov materiálno-technického zabezpečenia školy, nefunkčnosť IKT, chýbajúce tonery, v zimných mesiacoch slabé vykurovanie tried a šetrenie plynu temperovaním. Pretrvávajúci zápach z nefunkčných toaliet na chodbách nás už ani nevyviedol z miery, pokiaľ si to nevšimol aj rodič prváčika sprevádzajúci svoju ratolesť v ranných hodinách priamo do triedy. Hromadenie tém a naliehavosť riešení vytvorila priestor pre rýchlu reakciu. Pôvodne banálny rozhovor s kolegyňou, kde sme mali v pláne upozorniť ju „iba“ na nedodržovanie termínov, sa v priebehu okamihu zmenila na kritický rozhovor. Ocitli sme sa na hranici našej tolerancie. Odmietli sme sa prispôsobiť situácii, kolegom, udržaniu dobrých vzťahov a povedali „úprimne“ a nezaobalene svoj názor.
Kritické rozhovory sú v práci lídrov škôl realitou. Mať sociálnu kompetenciu na ich zvládanie sa ukazuje byť východiskom pre riešenie problémov. Zdroje konfliktov v