Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálnej nálady rodiča, resp. učiteľa voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa svojim správaním priviedli, poslušnosť je len dočasným úspechom.
Komunikácia
Komunikácia medzi učiteľom a rodičom môže byť:
- Formálna – informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, známkach, správaní, úspechoch, neúspechoch, plánovaných a uskutočnených aktivitách školy a školskom programe: „Vaša dcéra dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Na hodinách je aktívna. So správaním problémy nie sú.“
- Neformálne – základom je prihovárať sa k rodičovi ako k človeku, ktorého chceme poznať. Neformálna komunikácia prináša do vzťahu učiteľa a rodiča záujem, otvára priestor pre spoluprácu, vnáša do rozhovoru dôveru, ktorá je dôležitá pri akejkoľvek spätnej väzbe. Prirodzenosť prejavu pritom zohráva dôležitú úlohu, napr.: „Všimla som si, že vaša dcéra často spomína starých rodičov.“, „Ako sa vám darí?“, „Tešíte sa už na dovolenku?“, „Niekedy asi treba viac oddychovať.“
Priestor pre neformálnu komunikáciu ponúkajú aj neformálne stretnutia medzi učiteľom a rodičom. Môžu to byť besiedky, diskusie, školské brigády, spolupráca na spoločnom projekte, účasť na školskom plese, podpora programu školy z pozície rodiča ako odborníka na určitú tému, možnosť finančnej pomoci, odborná garancia zaujímavých programov.