doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.

Pri postupnom otváraní škôl v mesiacoch marec a apríl 2021 sa objavil nový spoločenský a právny fenomén. Štátna stratégia otvárania škôl je založená na postupnom návrate detí do škôl a na dodržiavaní prísnych epidemiologických požiadaviek. Opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré riaditelia škôl uvádzajú do života vyplývajú pritom z normatívnych rozhodnutí príslušných štátnych autorít, najmä z uznesení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“). Existuje však značná skupina rodičov, ktorí odmietajú dodržiavať nariadené protiepidemiologické opatrenia. Riadia sa pritom rôznymi pseudo-právnymi názormi  a hoaxmi voľne dostupnými na internete. Laicky si zároveň vysvetľujú „vygooglené“ podania generálneho prokurátora a verejnej ochrankyne práv, pričom čiastkovo vychádzajú iba  z celkového kontextu vytrhnutých pasáží týchto podaní. Dôsledkom sú následné útoky rodičov na riaditeľov škôl v situáciách, keď riaditeľ školy zodpovedný za riadenie školy trvá na dodržiavaní nariadených protiepidemiologických opatrení, najmä na prekrývaní horných dýchacích ciest žiakmi, dezinfekcii rúk, predkladania potvrdení o testovaní, čestných vyhlásení o bezinfekčnosti alebo o výnimkách z povinného testovania (pozn. autora: konkrétne protiepideniologické opatrenia sa pravidelne menia v závislosti od aktualizácie vyhlášok ÚVZ a Alert systému pre monitorovanie vývoja epidémie a prijímanie protiepidemických opatrenia v závislosti od intenzity šírenia SARS-CoV-2 (COVID-19) (ďalej len „COVID AUTOMAT“). Útoky rodičov majú rôznu intenzitu a formu, od slovných atakov, cez rôzne písomné podania rodiča  adresovaného riaditeľovi školy a zriaďovateľovi, až po privolávanie polície, trestné oznámenia, či ohováranie na internete alebo iné zásahy do osobnosti riaditeľa školy. Rodičia najčastejšie „pod vplyvom internetu“ útočia tým, že ich detí sú týrané (napr. povinnosťou nosiť rúška a bránení dýchania) alebo mučené (napr. dezinfekciou rúk pri vstupe do školy), že sa riaditelia škôl dopúšťajú najrozmanitejších trestných činov (napr. zneužívania právomoci verejného činiteľa pri bránení plnenia povinnej školskej dochádzky a porušovaní ústavne garantovaného práva na vzdelanie), až po extrémne obvinenia riaditeľov škôl napríklad z trestného činu aparteidu a pod. Predkladaný článok vysvetľuje základné povinnosti riaditeľov škôl z hľadiska právnej interpretácie. Elementárne vysvetľuje mimoriadne zložité právne inštitúty limitov a možných zásahov do základných práv a slobôd jednotlivca. Riaditeľom škôl a zriaďovateľom má pomôcť zorientovať sa v náročnej spleti právnych inštitútov, ale aj v záplave voľne šírených právnych dezinformácií. Právne závery prezentované v príspevku sú udržateľné v súčasnej bezprecedentnej situácii vyvolanej pandémiou COVID 19.

V aplikačnej praxi pomerne často nastáva situácia, že sa zo školy alebo školského zariadenia (ďalej len "škola") bez právnej subjektivity stáva subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Škola sa stáva samostatnou právnickou osobou. Výnimočnou nie je ani opačná situácia, keď na základe rozhodnutia obce ako zriaďovateľa prestáva existovať škola ako právny subjekt a stráca právnu subjektivitu. Škola prestáva byť právnickou osobou. Či škola má, alebo nemá právnu subjektivitu, má rozmanité dopady. Najvýraznejšie sa však rozdiely prejavujú v súkromnoprávnych vzťahoch. Iba právnická osoba je spôsobilá samostatne vystupovať v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. pracovnoprávnych, občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Príspevok analyzuje vplyvy zmeny právnej subjektivity školy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

V článku poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Riaditelia škôl postupujú v správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín spravidla v rozpore so zákonom. Najčastejšie nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov, napr. nedoručovaním dôležitých písomností obom rodičom do vlastných rúk. Riaditelia škôl tiež často zasahujú do výkonu rodičovských práv rozvedených rodičov, napr. tým že bránia v styku s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv. V príspevku poukazujeme na nezákonnosť takéhoto postupu.