Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Adaptácia začínajúceho učiteľa ako súčasť personálnej práce v škole (1.)

Dátum: Rubrika: Manažment Zo seriálu: Adaptácia začínajúceho učiteľa ako súčasť personálnej práce v škole

V Slovenskej republike je adaptácia začínajúceho pedagogického zamestnanca riadená právnymi predpismi a od roku 2009 je adaptačné vzdelávanie povinnou súčasťou prvého roku praxe v škole alebo v školskom zariadení. Od schválenia zákona uplynulo už niekoľko rokov. V príspevku sa venujeme orientácii a adaptácii nových zamestnancov, špecifikám adaptačného procesu, adaptačnému programu, vzdelávaniu. Pozreli sme sa na rolu začínajúceho učiteľa, uvádzajúceho učiteľa, aj úlohu zástupcu riaditeľa školy v adaptačnom procese.

Orientácia a adaptácia nových zamestnancov

Orientácia zamestnanca - ide o špecifickú súčasť prijímania nových zamestnancov na pracovisko. V niektorých organizáciách dochádza k informačnej orientácii už pred nástupom na pracovné miesto. Ako uvádzajú Jay a Templar (2006), zamestnávateľ môže prijatému uchádzačovi zaslať materiály o spoločnosti, resp. list so základnými informáciami čo daná práca obsahuje, aké je pracovné zaradenie, základné pracovné podmienky, podklady, ktoré by mal uchádzač priniesť so sebou (napr. zápočtový list, kartičku zdravotného, sociálneho poistenia, akékoľvek formuláre, ktoré potrebuje zamestnávateľ mať vyplnené), v niektorých prípadoch aj s priloženým návrhom pracovnej zmluvy.

Súčasťou programu orientácie býva poskytnutie „balíka“ dôležitých písomných materiálov, informácií a vyhodnocovanie procesu orientácie v plánovaných rozhovoroch s pracovníkom, napr. na konci prvého dňa, na konci prvého týždňa a na konci mesiaca. Úlohou orientácie je skrátiť obdobie, v ktorom pracovník nepodáva štandardný výkon a nedostatočne sa orientuje v novom prostredí. Súčasťou orientácie sú informácie o pracovných postupoch, technológiách používaných v organizácii, možnostiach získavania ďalších odborných informácií, možnostiach rozširovania kvalifikácie.
Čas orientačného obdobia je spravidla určený náročnosťou danej pracovnej pozície.

Adaptácia zamestnanca podľa Šikýře (2014) „zahŕňa formálne aj neformálne procedúry spojené s informovaním, odborným zapracovaním aj sociálnym začlenením prijatého zamestnanca v novom zamestnaní“. Adaptácia je proces dlhodobejší, trvajúci viac mesiacov, niekedy až 1-2 roky v závislosti od jedinca, veľkosti zmeny, ktorú podstupuje a nárokov novej práce. Všetky zložky adaptácie prebiehajú súčasne a navzájom sa dopĺňajú.

  • Pracovná adaptácia je „procesom, počas ktorého dochádza k postupnému vyrovnávaniu súboru osobných predpokladov jedinca s konkrétnymi požiadavkami jeho pracovného zaradenia“ (Bedrnová, Nový, 2004). Je to prvá a najvýznamnejšia zložka, jej obsahom je dosiahnuť prispôsobenie sa nového pracovníka podmienkam, charakteru a obsahu pracovnej činnosti, ako aj riadiacemu systému a organizácii práce v danej spoločnosti.
  • Sociálna adaptácia je procesom, pri ktorom sa zamestnanec začleňuje do štruktúry sociálnych vzťahov v rámci pracovnej skupiny a aj do celého sociálneho systému danej spoločnosti (Bedrnová, Nový, 2004). Je to proces, prostredníctvom ktorého sa nový zamestnanec zoznámi s organizáciou alebo pracovnou skupinou, naučí sa normy a začne zdieľať jej hodnoty. Ide o neformálny a postupný proces, pri ktorom sa nový zamestnanec dozvie o organizácii, o hodnotách a presvedčeniach jej členov prostredníctvom sociálnej interakcie, a naopak, súčasní zamestnanci porozumejú a pochopia hodnoty a presvedčenia nového zamestnanca (Heery, Noon, 2010).
  • Adaptácia na organizačnú kultúru smeruje k získaniu poznatkov a skúseností u začínajúceho zamestnanca, ktoré súvisia so sociálnymi normami, štandardami konania, organizačnou kultúrou, hodnotami, spôsobmi správania sa, spoločnými zásadami, ktoré sa prijali a rozvinuli v organizácii a majú veľký vplyv na konanie, uvažovanie a vystupovanie zamestnancov (Kachaňáková, 2011). Jej súčasťou býva tzv. psychologická zmluva, ktorá je väčšinou nepísaná a týka sa predpokladov, očakávaní, sľubov a vzájomných záväzkov, vytvára postoje a emócie, ktoré formujú správanie zamestnanca aj zamestnávateľa (Armstrong, 2008).

Všetky zložky adaptácie prebiehajú súčasne, navzájom sa dopĺňajú a ich výsledkom je identifikácia sa s prácou a prijatie aktívnej roly pracovníka danej organizácie. Výsledkom správneho priebehu adaptácie je stabilita pracovníka v práci, spokojnosť v práci a stabilita výkonnosti.

Desať hlavných zásad vedenia adaptačného procesu

  1. Poskytujte novým pracovníkom často a efektívne konštruktívnu spätnú väzbu.
  2. Dajte jasnú štruktúru a rámec priebehu adaptačného procesu.
  3. Vyberte školiteľov a mentorov s dostatočnými, nielen odbornými predpokladmi.
  4. Dajte ľuďom čas objaviť a rozvíjať ich motívy.
  5. Využívajte nástroje riadenia adaptačného procesu.
  6. Nechajte nových zamestnancov, aby prevzali zodpovednosť za ich konanie.
  7. Zaistite a podporujte tímovú sp
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály