Mládež zranená nepriaznivými zážitkami z detstva

Nepriaznivé zážitky z detstva

Nepriaznivé detské zážitky sú definované ako stresujúce zážitky vyskytujúce sa v detstve, ktoré priamo poškodzujú dieťa alebo negatívne ovplyvňujú prostredie, v ktorom žije. Sú to rôzne negatívne skúsenosti, napr. fyzické a sexuálne zneužívanie a zanedbávanie, vyrastanie v domácnosti, ktoré je pre dieťa škodlivé v dôsledku domáceho násilia alebo zneužívania návykových látok (Bellis, Ashton et al., 2015). Môže sa taktiež jednať o rodinné konflikty, odlúčenie od rodičov v ranom detstve, nezamestnanosť rodičov, veľký počet rodinných príslušníkov, kriminalitu rodičov, duševné ochorenie rodiča, strata rodičov, rozvody alebo zlé vzťahy v rodine (WHO, 2024). 

Zážitok ohrozenia života alebo psychickej integrity, ktorý sa spája s intenzívnym strachom, s ktorým sa v danom momente nemožno vysporiadať, je psychickou traumou.

Traumatický zážitok ovplyvňuje postoje a správanie človeka z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska (­Matoušek, 2020). Jedná sa o udalosť, ktorá prekoná schopnosť jednotlivca vyrovnať sa s ňou a zanecháva ho v strachu o život. Zážitok je vo všetkých ohľadoch preťažujúci a vyvoláva pocity hrôzy a bezmocnosti. Spracovanie traumatických zážitkov ovplyvňujú rôzne okolnosti, napr. vek dieťaťa, v ktorom sa udalosť vyskytla, závažnosť nepriaznivej udalosti alebo traumy, príp. jej trvanie. Títo ľudia sú vystavení väčšiemu riziku zlých výsledkov v oblasti duševného a fyzického zdravia a dokonca aj predčasnej úmrtnosti v porovnaní s tými osobami, ktoré takéto zážitky nemajú (Hughes et al, 2017). Nepriaznivé zážitky z detstva ovplyvňujú nervový, endokrinný a imunitný systém detí aj dospelých, čo znamená, že môžu spôsobiť významné biologické zmeny a ovplyvniť ich fyziologickú reakciu na stres (Danese a McEwen, 2012). Ľudia, ktorí mali v detskom veku traumatizujúce skúseností s dospelými, majú v dospelostí väčšie množstvo zdravotných problémov, depresií a suicidálnych pokusov.

Následky nepriaznivých a traumatických udalostí v detstve sú podstatne závažnejšie v porovnaní s udalosťami, ktoré sa udejú v dospelosti. Je to z toho dôvodu, že v detstve sa človek vyvíja a zároveň nemá možnosti, zdroje, ani kapacitu brániť sa na úrovni dospelého. Práve naopak, jeho bezpečie závisí na dospelej osobe. 

Z toho dôvodu majú nepriaznivé a traumatické zážitky potenciál byť prekážkou pre zvládanie vývinových úloh dieťaťa (Levine a Klineová, 2012). Schopnosť sebaregulácie je ovplyvnená vývinovým obdobím a do výraznej miery sa odvíja od prítomnosti a ochrany dospelých. Pokiaľ nie sú dospelí v okolí dieťaťa z určitého dôvodu schopní dieťa chrániť, ale sú tými, ktorí dieťa poškodzujú, narúšajú tým proces jeho zrenia a integrácie psychických procesov.

Vplyv týchto udalostí je kumulatívny. Čím viac takýchto skúseností človek zažije, tým väčšie zdravotné a psychické problémy má neskôr (Matoušek, 2020). Vo všeo­becnosti možno zhrnúť, že nepriaznivé a traumatické zážitky z detstva zvyšujú možnosť neskoršieho rozvoja alkoholizmu, depresie a porúch príjmu potravy, nebezpečného sexuálneho správania, zvyšujú riziko srdcových chorôb, rakoviny a iných chronických ochorení, taktiež riziko nadváhy, fyzickej nečinnosti a fajčenia, problémovej konzumácie alkoholu, problémového správania a výskytu duševných chorôb (Hughes a kol., 2017).

Výskyt nepriaznivých detských zážitkov na Slovensku

Celosvetová prevalencia detských traumatických zážitkov zisťovaná retrospektívne bola 36,3 % pre emocionálne zneužívanie; 22,6 % pre fyzické násilie; 7,6 % pre sexuálne zneužívanie chlapcov a 18 % pre sexuálne zneužívanie dievčat; 18,4 % pre emocionálne zanedbávanie a 16,3 % pre fyzické zanedbávanie (Stoltenborgh, et al, 2015). Štúdie v Spojenom kráľovstve zistili, že menej ako 50 % populácie uvádza aspoň jeden z nepriaznivých zážitkov (Bellis a kol., 2014) a zároveň ľudia, ktorí uvádzajú, že zažili aspoň jeden takýto zážitok s väčšou pravdepodobnosťou hlásia aj iné zážitky podobného charakteru.

S cieľom zistiť, aký je výskyt nepriaznivých a traumatických detských zážitkov na Slovensku, sme prostredníctvom Dotazníka detskej traumatizácie (CTQ) oslovili 2401 dospelých ľudí. Oslovení dospelí ľudia mali priemerne 32 rokov a odpovedali na otázky týkajúce sa ich retrospektívnych spomienok na udalosti, ktoré sa vyskytli v ich detstve. Autormi Anglickej verzie dotazníka sú Bernstein a Fink (1998), validáciu a adaptáciu Slovenskej verzie dotazníka uskutočnili Petriková s kolektívom (2021). Dotazník obsahuje 28 položiek, ku ktorým sa respondent vyjadruje na bodovej škále od 1 („Nikdy“) po 5 („Veľmi často“).

Dotazník detskej traumatizácie obsahuje päť škál:

1. EMOCIONÁLNE TÝRANIE – aktívne psychické týranie v podobe verbálnej agresie, napríklad vyhrážanie, nadávky a ponižovanie, napríklad: „Ľudia v mojej rodine vraveli napr., že som hlúpy(-a), lenivý(-á), alebo škaredý(-á)”.
2. FYZICKÁ TÝRANIE  – fyzické ubližovanie, ktorého následkom sú rôzne poranenia, modriny a zlomeniny, napríklad: „Niekto v mojej rodine ma bil tak veľmi, že som musel(-a) ísť k lekárovi alebo do nemocnice”.
3. SEXUÁLNE ZNEUŹÍVANIE – sexuálne násilie a znásilnenie, napríklad: „... mi ublíži alebo bude o mne klamať, ak s ním (ňou) nebudem robiť niečo sexuálne”.
4. EMOCIONÁLNE ZANEDBÁVANIE – nezáujem a nedostatok podnetov, napríklad: „Ľudia v mojej rodine boli k sebe pozorní.” (V tomto prípade sa je