Rovnováha práce a rodiny u učiteľov

V posledných desaťročiach nastali zmeny v tradičnom vymedzení mužských a ženských rolí. Sme svedkami výraznejšej orientácie žien na budovanie kariéry, ktorá nevylučuje rodinný život. Sledujeme aj narastajúcu angažovanosť mnohých otcov v rodinnej sfére. Nárast počtu zamestnaných žien bol sprevádzaný zvýšeným záujmom výskumníkov o ich život, účasť v pracovnej sfére, spôsob, akým organizujú svoje pracovné a rodinné povinnosti. Snahou je porozumieť prepojeniu práce a rodiny a skúmať, ako sa navzájom ovplyvňujú pracovné a rodinné roly. Okrem záujmu sústredeného na konflikt rodinných a pracovných rolí u žien – matiek, sa postupne objektom výskumu stala aj populácia mužov. V posledných rokoch je venovaná pozornosť nielen negatívnym dôsledkom prepojenia práce a rodiny, ale aj pozitívnym aspektom v zmysle vzájomného obohacovania pracovných a rodinných rolí.

Technologický pokrok a zmeny vo svete práce prinášajú zvýšenú záťaž v podobe očakávaní, ktorým čelia mnohí zamestnanci: pracovať rýchlejšie, pružne reagovať na požiadavky užívateľov služieb, plniť úlohy v čoraz prísnejších termínoch, neustále zvyšovať svoj výkonnostný štandard.

Zo správy Eurofondu pre rok 2016 vyplýva, že každý piaty zamestnanec v Európe má problém v nachádzaní rovnováhy medzi prácou a osobným životom (Fedáková, 2017). Učitelia nie sú výnimkou. Mnohí z nich dnes čelia nevyhnutnosti pracovať nad rámec pracovnej doby, aby dodržali termíny a pripravili sa na nasledujúci pracovný deň. A nerobia to už len z lásky k profesii a ochoty pomôcť svojim žiakom – často sú dôvodom narastajúce požiadavky práce vrátane enormnej byrokratickej a administratívnej záťaže. Ocitajú sa pod tlakom, ktorý je poháňaní túžbou robiť svoju prácu dobre a zároveň vyhovieť stúpajúcim nárokom.

Slabá rovnováha medzi svetom práce a rodiny je často dôsledkom predlžovania pracovného času. Pritom existuje množstvo dôkazov (Adams, 2006), že môže viesť k nárastu pracovného stresu, zníženiu produktivity, častejším nehodám a zvýšenej chybovosti, dlhodobým zdravotným ťažkostiam.

Uvedené nemožno prehliadať, keďže rovnováha medzi svetom práce a súkromím súvisí nielen s pracovným výkonom a spokojnosťou zamestnanca v práci. Je dôležitá aj pre osobnú pohodu, spokojnosť so zdravím, rodinným životom a pre celkovú životnú spokojnosť. Rovnováha medzi prácou a osobným životom má mimoriadny praktický význam aj v školstve. Jej absencia môže viesť k ťažkostiam z pohľadu učiteľa a jeho života, ale môže sprostredkovane zasahovať aj prežívanie žiakov, čím sa podpíše na kvalite vzdelávacieho procesu a celkovej klíme v škole. Dlhodobé prežívanie stresu môže mať neblahé následky pre zdravie a produktivitu jednotlivca, čo následne vytvára záťaž aj pre sociálny systém štátu.

Rovnováha práca – osobný život

Dosahovanie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom má význam z hľadiska bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Pomáha redukovať pracovný stres, prispieva k riešeniu zásadného problému súčasného sveta práce.

Čo pojem rovnováha medzi pracovným a osobným životom znamená? Pri definovaní pojmu musíme brať do úvahy jej subjektívnosť. Neexistuje všeobecne prijímaná definícia; je veľmi pravdepodobné, že zamestnanci a zamestnávatelia sa budú v názoroch na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom odlišovať. Z pohľadu jednotlivca sa rovnováha medzi pracovným a osobným životom týka dosahovania cieľov v práci aj mimo nej.

Porozumeniu vlastnej predstavy o rovnováhe sveta práce a osobného života môže pomôcť, ak si človek odpovie na dve kľúčové otázky, ktoré kladie M. Adams (2006) v publikácii venovanej dosahovaniu rovnováhy pracovného a osobného života u učiteľov: (1) Aký život chcem žiť? (2) Ako budú jednotlivé oblasti môjho života (práca, rodina, voľný čas, ...) vyzerať, keď dosiahnem tú správnu mieru rovnováhy pre seba? Pre jednotlivca predstavujú tieto otázky užitočný nástroj, ktorý mu pomôže sformulovať si, čo chce a uvedomiť si posuny v dosahovaní cieľov. Môže mu pomôcť spoznať a hájiť svoje hranice, za ktorými končí práca a začína osobný život.

M. Joseph Sirgy a Dong-Jin Lee (2018) zostavili prehľad definícií rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Jedna skupina teórií berie do úvahy, že človek sa v práci aj mimo nej angažuje vo viacerých rolách. Vtedy sa rovnováha medzi pracovným a súkromným životom definuje ako tendencia plne sa zapojiť do vykonávania každej úlohy v celkovom systéme rolí a pristupovať ku každej z nich s postojom pozornosti a starostlivosti (Marks a MacDermid, 1996). Plné zapojenie do všetkých úloh, ktoré pred človekom stoja, však dáva tušiť ťažkú realizáciu, príp. skoré vyčerpanie. Preto vhodnejšou bude definícia, ktorá zohľadňuje potrebu vyváženého rozdeľovania času a psychickej energie v pracovnom a mimopracovnom živote tak, aby v nich človek nachádzal uspokojenie (Greenhaus a kol., 2003).

Ďalšia skupina teórií kladie dôraz na neprítomnosť, resp. minimálnu mieru konfliktu medzi napĺňaním pracovných a mimopracovných povinností. To by znamenalo, že rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je spokojnosť a dobré fungovanie v práci