Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Rodičovské združenie ako dôležitý partner školy

Dátum: Rubrika: Škola a rodina Zo seriálu: Školská a rovesnícka mediácia

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V príspevku sa venujeme téme rodičovského združenia (ďalej „RZ“). Zadefinujeme ciele, poslanie, kompetencie a úlohy RZ. Uvedieme príklad návrhu na oficiálnu registráciu rodičovského združenia na Ministerstve vnútra, vzor stanov a poukážeme na základné pravidlá fungovania RZ ako občianskeho združenia.

Rodičovské združenia – ich poslanie a úlohy

Rodičovské združenia sú dobrovoľnými združeniami rodičov a priateľov školy. V školách môžu mať rôznu podobu:

  • Rodičia sa môžu stretávať na neformálnej báze, kde si vymieňajú informácie, skúsenosti o výchove detí, diskutujú s učiteľmi o vzdelávaní, správaní detí, pomáhajú vytvárať lepšie prostredie pre vyučovací proces.
  • Rodičovské združenia v školách môžu byť súčasťou siete Slovenskej rady rodičovských združení (ďalej „SRRZ“). SRRZ je občianske združenie, ktoré združuje rodičov, fyzické a právnické osoby v školách a školských zariadeniach. SRRZ – RZ (pri školách alebo školských zariadeniach) na základe získaného členstva v SRRZ získavajú právnu subjektivitu vymedzenú stanovami, štatútom, konajú vo vlastnom mene, majú vlastný bežný účet, samostatný rozpočet, vytvárajú plán práce na školský rok, podávajú projekty a pod. Bližšie informácie: www.srrz.sk.
  • Združenia rodičov môžu fungovať aj ako občianske združenia registrované Ministerstvom vnútrom SR, čím sa stávajú samostatným právnym subjektom. Nie sú súčasťou siete SRRZ, nie sú viazané pravidlami SRRZ, nie sú povinné platiť členské poplatky do SRRZ.
  • V spojených školách, napr. v prípade základnej školy s materskou školou, môžu rodičovské združenia fungovať buď ako spoločné subjekty združujúce rodičov základnej školy a materskej školy, ale môžu fungovať aj ako samostatné právne subjekty, ktoré upriamujú pozornosť na potreby a záujmy tej cieľovej skupiny, toho stupňa výchovy a vzdelávania, ktorej súčasťou sú ich deti.

V minulosti boli združenia rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) chápané ako priestor na získanie informácií od učiteľov o prospechu a správaní detí.

Dnes možno vnímať väčšiu snahu rodičov o širšie chápanie pomoci škole. Vznikajú rodičovské združenia, ktoré majú charakter občianskych združení a v otázkach spolupráce majú záujem sa spolupodieľať na vytváraní komunitných škôl.

Ako občianske združenia majú tak možnosť intenzívnejšie spolupracovať aj pri podávaní projektov v rámci rôznych grantových výziev, pozývaní odborníkov k diskusiám, prednáškam a pod. V kompetencií rodičov je v konečnom dôsledku aj záverečné rozhodovanie o rozpočte rodičovského združenia, zadefinovanie priorít investovania finančných príspevkov v prospech detí. Predpokladom úspešnosti spolupráce školy a rodičov je otvorená komunikácia. Bez nej by podpora reálnych potrieb detí nemusela byť správne zadefinovaná.

Kompetencie rodičovského združenia

Reálne využitie kompetencií rodičovských združení závisí od ich zloženia. Dôležitá je ochota volených zástupcov rodičov zastupovať reálne záujmy čo najširšieho počtu rodičov, snaha vnímať rôzne názory, problémy, odvaha tlmočiť návrhy, odporúčania manažmentu škôl. Dôležitý je potenciál volených členov výboru rodičov aktívne preberať na seba rozhodovacie kompetencie, napríklad v otázkach spolufinancovania školských aktivít.

V tomto smere môžu rodičovské združenia plniť rôzne úlohy, napr.:

  • spolupráca pri výchove a vzdelávaní detí v škole v súlade s právami dieťaťa,
  • organizovanie záujmovej činnosti (umenie, šport, informačné technológie, ...)
  • organizovanie prednášok, seminárov pre rodičov,
  • odmeňovanie žiakov za vzdelávacie výsledky,
  • finančné prispievanie na exkurzie, výlety, podujatia v súlade so schválených rozpočtom,
  • podnecovanie a diskutovanie o nových metódach, trendoch vo svete a možnostiach ich uplatnenia, prípadne o bariérach ich uplatnenia v prostredí konkrétnej školy,
  • predkladanie projektov (environmentálna oblasť, podpora tradícií, kultúry, riešenie konfliktov, podpora žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami),
  • pomoc pri riešení výchovných problémov a vplyvov ohrozujúcich zdravie detí,
  • pomoc rozvíjať družobné kontakty s inými školami, napríklad aj v zahraničí,
  • spolupracovať pri zlepšení technického vybavenia školy a skultúrnenia prostredia školy, napr.  prostredníctvom školských brigád,
  • komunikácia pripomienok, názorov, návrhov zo strany rodičov, zástupcov triednych aktívov smerom k vedeniu školy,
  • zabezpečenie zástupcov v samosprávnych orgánoch školy.

Ako naladiť rodičov na spoluprácu?

Ak niekto hovorí, to neznamená, že ho ten druhý počúva. Ak niekto počúva, to ešte neznamená, že rozumie  a ak niekto rozumie, to ešte neznamená, že súhlasí.“ Konrad Lorenz

Ak nám záleží na spolupráci s rodičmi, potrebujeme dopriať rodičom čas:

  • dostať informácie do svojho vnútra,
  • pochopiť ich,
  • identifikovať sa s nimi,
  • prijať ich,
  • uveriť im,
  • získať presvedčenie o potrebe spoluúčasti.

Rodičia potrebujú mať jasné predstavy o kompetenciách rodičovského združenia. Nie vždy a nie všade to možno od rodičov očakávať okamžite. Mnohým chýba reálna skúsenosť s činnosťou občianskych združení, s aktívnym dorovoľníctvom. Potrebujú sa zorientovať v možnostiach spolupráce so školou. Ak nemajú byť rodičovské združenia iba formálnymi zoskupeniami, kde sa rodičia raz štvrťročne stretávajú v triedach, kde si vypočujú informácie o prospechu a správaní svojich detí, môže sa aj vedenie školy stať iniciátorom vzdelávania rodičov v tomto smere. Všeobecné tvrdenia typu: „Rodičia, očakávame vašu spoluprácu, potrebujeme vašu pomoc“, sú na konkrétnu reakciu príliš zaväzujúce, ale na obsah málo zrozumiteľné.

Je vhodné klásť požiadavky priamo:

  • Potrebujeme pomôcť (s čím?) – s fotením, s vymaľovaním triedy, s prípravou výzdoby, s odvezením materiálu a pod.,
  • Privítame (čo?) – písacie potreby, výtvarné pomôcky, kancelársky papier, staré knihy do školskej knižnice, hračky a spoločenské hry do školského klubu detí a pod., použitý nábytok do čitárne a pod.,
  • Tešíme sa na pomoc (pri čom?) – zabezpečení sprievodu dospelých osôbpočas školských výletov, exkurzií, príprave prednášky v oblasti práce s deťmi so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, pomoci zabezpečenia informačno-komunikačnej technológie, využívania internetových služieb, odporúčania využívania vhodných počítačových hier a aplikácií pre žiakov a pedagógov.

? Otázka:

Sme škola s právnou subjektivitou. Právny subjekt tvoria spolu základná a materská škola.  Každá zložka má vytvorené rodičovské združenie (ďalej„RZ“). RZ majú riadne zasadnutia, plenárne zasadnutia, kde sa o. i. schvaľujú aj poplatky do združenia. Fungujú však samostatne. RZ pri základnej škole (ďalej „ZŠ“)  má aj svoj účet, na ktorý sa prostriedky združujú, vedie si účtovníctvo. RZ pri materskej škole (ďalej „MŠ“) vedie evidenciu príspevkov v zošite, nemá účet. Ako majú rodičia postupovať, aby  to bolo všetko korektné? Mali by tvoriť jedno RZ? Treba v tomto prípade upraviť aj stanovy?

Odpoveď:

RZ je dobrovoľné združenie rodičov a priateľov školy/školského zariadenia, ktoré môže mať formu občianskeho združenia zaregistrovaného na Ministerstve vnútra SR v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, resp. môže byť členom siete SRRZ. Tým sa združenie stáva právnym subjektom, koná vo svojom mene a nesie samostatne zodpovednosť za svoje konanie (prostredníctvom svojich rodičov). V spojenom subjekte môžu byť rodičia súčasťou jedného RZ s právnou subjektivitou, ale  môžu mať vytvorené aj samostatné právne subjekty, teda RZ pre ZŠ a RZ pre MŠ. RZ sa riadi schválenými stanovami. Tie, okrem iného, upravujú aj ciele združenia, jej orgány, kompetencie, práva a povinnosti členov, hospodárenie RZ. 

Nie každý rodič, ktorý má dieťa v ZŠ alebo v MŠ, sa musí automaticky stať členom RZ. Stáva sa  ním vtedy, ak súhlasí so stanovami. Poplatok do RZ je členským poplatkom. Združenie hospodári s majetkom a prostriedkami samostatne podľa schváleného rozpočtu.

V spomínanom prípade existujú dve riešenia. Prvým je stretnutie rodičov detí materskej školy s RZ pre ZŠ, resp. s rodičmi oprávnenými konať v mene RZ a v komunikácii s nimi hľadať riešenie pre fungovanie spoločného RZ. Môže to znamenať dohodu na nových pravidlách spoločného subjektu rodičov upravených napríklad vo vnútornom poriadku RZ, resp. aj úpravu existujúcich stanov RZ pre ZŠ. Podstatná je formulácia, kto môže byť členom RZ pri ZŠ. Druhým riešením je vytvorenie samostatného RZ  pre MŠ  ako občianskeho združenia a jeho zaregistrovanie na Ministerstve vnútra SR. RZ pre ZŠ a RZ pre MŠ tak budú konať každé v svojom mene a zodpovedať samostatne aj za nakladanie s financiami RZ, ktorého súčasťou sú aj členské príspevky (poplatky).

Rodičovské združenie ako občianske združenie

Činnosť rodičovského združenia by sa malo riadiť jasnými pravidlami. Pokiaľ rodičovské združenie nie je občianskym združením a rodičia majú záujem fungovať ako samostatný právny subjekt s možnosťami, ktoré im táto forma zoskupenia prináša, malo by byť prvým krokom rodičov odsúhlasenie prípravného výboru rodičov pre registráciu občianskeho združenia na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. K návrhu treba priložiť zápisnicu z ustanovujúceho zasadnutia s poverením rodičov na jeho vytvorenie.

  • Vzor návrhu na registráciu rodičovského združenia ako občianskeho združenia (v prílohe)
  • Vzor stanov rodičovského združenia (v prílohe)

Záver

Stretnutia rodičov v rodičovských radách, na plenárnych zasadnutiach rodičovských združení, v rámci triednych aktívov môžu priniesť aj nečakané situácie, ako je výmena názorov na výchovu a vzdelávanie detí, rozdielne tradície, hodnoty a normy, ktoré by mali byť v rámci triednej komunity uplatňované, potreba uplatňovania rôznych metód a foriem vzdelávania a pod. Problémovou oblasťou bývajú aj rovesnícke vzťahy v triede a snaha rodičov chrániť predovšetkým vlastné deti, nevnímať ich ako súčasť dynamiky triednej skupiny. Časť rodičov môže prejavovať ľahostajnosť k riešeniu problémov, ktoré sú súčasťou konfliktných situácií v triede. Niektorí rodičia môžu mať obavu prevziať zodpovednosť za aktivity rodičovského združenia a rodičia môžu mať rozdielne názory aj na priority finančnej pomoci. S tým všetkým treba počítať, treba to vnímať ako prirodzenú súčasť vyjasňovania názorov a postojov medzi rodičmi a prijímať ako príležitosť budovania dôvery, trpezlivého hľadania kompromisov a vytvárania dohôd na základe konsenzu.

Vo vzájomnej komunikácii medzi predsedom rodičovského združenia a riaditeľom školy by mali platiť tieto základné pravidlá:

  • otvorená komunikácia ‒ bez odvahy pomenovať problémy otvorene, neexistuje šanca na ich vyriešenie,
  • vzájomný rešpekt a dôvera ‒ bez ohľadu na rozdielne názory musí byť súčasťou komunikácie rešpekt a dôvera v zájme spoločných cieľov,
  • riešenie konfliktov cestou zmierovania a vytvárania dohôd ‒ bez zmierovania a snahy hľadať konsenzus pri rozdielnom pohľade na rôzne veci, bude spolupráca vyčerpávajúca pre obe strany.

Pre aktívneho lídra rodičovského združenia môže byť vedenie iných rodičov náročné, zvlášť preto, že sa to deje mimo ich pracovného času, bez nároku na honorár a s prijímaným záväzkom a ochotou darovať vlastný voľný čas v prospech pomoci iným. Vzájomná podpora rodičov a manažmentu školy, otvorenosť a spolupráca môže pomôže prekonávať prekážky a vytvorí pozitívnu klímu v škole. 



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály