Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Mediácia

Zisťovanie klímy v pedagogickom tíme alebo v tíme metodického orgánu školy

Kategória: Mediácia Autor/i: RNDr. Helena Vicenová

Klíma školy je v pedagogickom slovníku definovaná ako sociálno-psychologická premenná vyjadrujúca kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, príp. zamestnanci školy (Průcha, Walterová, Mareš, 1998, s. 107). Veľmi špecifickou formou klímy školy je klíma učiteľského kolektívu. Základom pre budovanie dobrej klímy v učiteľskom kolektíve sú dobré interpersonálne vzťahy, včasné riešenie problémov, otvorená komunikácia, jasné pravidlá, ktoré dodržiavajú všetci učitelia (Petlák, Baranovská, 2006, s. 59).

Klíma školy sa najčastejšie posudzuje a hodnotí z týchto hľadísk:

  • angažovanosť učiteľov,
  • zaťaženie učiteľov,
  • vzťahy medzi učiteľmi,
  • duch školy,
  • rezervovanosť riadenia,
  • dôraz na výkon,
  • charizma riaditeľa a vedenia školy,
  • ústretovosť vedenia a riaditeľa (Petlák, 2006, s. 24).

Škola je dynamickým mechanizmom. Ak si je riaditeľ školy vedomý toho, že budú dobré aj zlé obdobia, ľahšie prekoná krízu. Je potrebné, aby mal neprestajne prehľad o náladách v tíme. Pre manažment školy je dôležité poznať názory kolegov na niektoré problémové, ale aj bežné javy vyskytujúce sa v akomkoľvek kolektíve.

Každý člen pedagogického tímu je jedinečnou osobnosťou -Niekomu prekáža nedôslednosť kolegu, niekomu vadí nerešpektovanie súkromia, niektorí pociťujú silný tlak na výkon a nezvládajú pracovné tempo. Niektorí využívajú manipuláciu, citové vydieranie, ktoré je pre iných neprijateľné. Niekomu prekáža uprednostňovanie kamarátskych vzťahov, skupinkovanie. Negatívne emócie v pedagogickom tíme sú sprievodným javom ohovárania, intríg, závisti, frustrácie a sú dôsledkom demotivácie ľudí v pedagogickom tíme, resp. v tíme metodického orgánu školy.

Nesúlad členov pedagogickej rady vo vzťahu k negatívnym prejavom žiakov -Členovia pedagogického tímu si často vymieňajú názory a pociťujú nezhody v otázkach prístupu k žiakom a k ich prejavom. Niekto je citlivejší na drzé prejavy, niekomu vadí zvyšujúca sa miera kyberšikanovania, výstrednosť v obliekaní, v niektorých školách majú problém s rastom sexuálnych tém. Niekde učiteľov trápi zvyšujúca sa miera používania alkoholických nápojov, resp. fajčenie žiakov. Aj na tieto negatívne témy môžu mať členovia tímu rozdielny názor.

Rozdielne motivačné stimuly - Každý učiteľ pre svoju pracovnú pohodu potrebuje iné stimuly, inú motiváciu. Niekto je rád, ak sa môže viac rozprávať, niekomu viac vyhovuje kariérny postup ako odmena za úspech. Niekomu stačí pochvala, povzbudenie, niekto uvíta možnosť vzdelávania.

Rozdielne predstavy o kompetenciách vedúceho pedagogického zamestnanca - Na každého zamestnanca funguje iný motivačný nástroj. Niekto je presvedčený, že vedúcemu pedagogickému zamestnancovi by nemala chýbať zodpovednosť, iní za najdôležitejšiu vlastnosť považujú empatiu. Niekomu viac vyhovuje pozitívna nálada a pre iného je dôležité, aby manažment školy zvládal stresové situácie a vedel sa v konkrétnej chvíli správne rozhodnúť.

Rozdelenie konfliktov

Konflikty sú každodennou súčasťou nášho života. Vyplývajú z práva na názor, pretože každý človek má právo slobodne myslieť, vyjadrovať svoje názory a rozhodovať sa. Priebeh konfliktu môže byť rôzny. Môže mať:

  • konštruktívny charakter - obe strany, ktoré vstupujú do konfliktu, vyjednávajú a hľadajú riešenia.
  • deštruktívny charakter – obe strany sa obviňujú, môžu využívať silnú tlakovú rovinu, prestávajú byť konštruktívne a odmietajú konflikt riešiť (Lauková, 2018, s. 12).

Podľa Meškovej (2012, s. 81) možno využiť pri prevencii vzniku otvoreného konfliktu empatickú reakciu. Keď druhý vycíti, že ho chápeme, má tendenciu svoje negatívne prejavy v konfliktnej situácii viac ovládať. Situácia vtedy neprejde to otvoreného konfliktu. Ak už došlo k otvorenému konfliktu, empatická reakcia tlmí citové a sociálne napätie, blokuje gradáciu konfliktu. Konflikt sa nedá vyriešiť, keď sú obaja účastníci konfliktu ponorení do negatívnych emócií.

Ústretový krok jedného z účastníkov konfliktu formou empatickej reakcie dáva nádej na postupné upokojenie druhého účastníka konfliktu.

Účastníci konfliktu sú potom viac naklonení vzájomnému počúvaniu. Počúvať druhého znamená, že berieme do úvahy jeho postoje, názory, dôvody. A to je cesta, ako nájsť riešenie problému.

Zo sociálneho hľadiska rozpoznávame konflikty:

  • intrapersonálne – odohrávajú sa vo vnútri človeka,
  • interpersonálne – odohrávajú sa medzi dvoma alebo viacerými osobami,
  • vnútroskupinové – odohrávajú sa vnútri jednej skupiny,
  • medziskupinové – vznikajú medzi dvoma alebo viacerými skupinami.

Z psychologického hľadiska rozpoznávame konflikty:

  • konflikt vzťahov – spôsobuje ho neprijatie správania iného človeka,
  • konflikt hodnôt – spôsobuje ho vnímanie nezlučiteľnosti hodnôt,
  • štrukturálny konflikt – spôsobuje ho neporozumenie svojej role, nedostatočne definované koncepcie, nepochopenie štruktúry a procesov, odlišné vzájomné očakávania, zlý systém,
  • konflikt informácií – spôsobuje ho nedostatok informácií, dezinformácie, odlišné pochopenie informácií, rozdielny zdroj informácií, presvedčenie,
  • konflikt záujmov – spôsobuje ho presvedčenie, že druhá strana mi bráni uspokojiť moje záujmy, je nevyhnutný, keď sú záujmy reálne nezlučiteľné.

Sociálny pohľad hovorí, akým smerom sa konflikt bude uberať a psychologické hľadiskošpecifikuje,čo môže byť obsahom konfliktu (Lauková, 2018, s. 15).

Nevyhnutným predpokladom, aby sme konflikt správne vyriešili, je správne pochopenie konfliktnej situácie. Treba poznať, ktoré faktory ovplyvňujú priebeh konfliktu. Bieleszová (2017, s. 39) uvádza, že konflikt v školskom prostredí môžu ovplyvniť tieto faktory: povahové vlastnosti sporných strán, rozdielne hodnotové systémy, dĺžka vzťahu, generačné rozdiely, spomienkový optimizmus dôb minulých, odlišné sociálne prostredie, pretrvávajúci stres, dlhodobá frustrácia, dosiahnuté vzdelanie, pozícia v práci, silné ambície, zmysel pre precíznosť, detail, spoľahnúť sa na intuíciu, ale aj prítomnosť „divákov“ v konflikte, resp. ich necitlivé vtiahnutie do témy.

Prieskum zistenia tímových rolí

Prirodzenou súčasťou poznávania klímy je zistenie, aké je zloženie pedagogického kolektívu z hľadiska tímových rolí, popísanie, ako hodnotia pedagógovia svoje profesionálne správanie a sebarozvoj. Rovnako je dôležité zistiť, ako vnímajú pedagógovia niektoré problémové javy ovplyvňujúce klímu školy.

Na zistenie tímových rolí jednotlivých členov pedagogického kolektívu možno použiť dotazník tímovej spolupráce – Belbinov test. Obsahuje sedem častí. V každej časti pedagógovia rozdeľujú 10 bodov medzi tie tvrdenia, ktoré popisujú ich správanie v tíme.

Dotazník tímovej spolupráce

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk