Súčasná doba je poznamenaná výrazným životným tempom, ktoré prináša mnohé problémy. Jedným z nich je neadekvátne narastajúca úzkosť – anxieta, ktorá je prežívaná oveľa častejšie ako samotný strach. Strach predstavuje konkrétny obsah, pri ktorom jedinec je si vedomý konkrétneho podnetu, ktorý daný strach vyvoláva. Úzkosť takýto viditeľný dôvod obsahu nemá. Ten býva skrytý a navyše je veľmi subjektívny, takže učiteľ či žiak, dôvod celkom konkrétne nepozná.
Medzi strachom a úzkosťou je rozdiel v tom, že strach vymizne, keď sa jedinec presvedčí, že mu nič nehrozí. Pri úzkosti je presviedčanie zbytočné, pretože sa netýka situácie skutočnej, ale takej, ktorú vníma a cíti len sám jedinec. Ak úzkosť dlhší čas neriešime, začne sa prejavovať v celkovom našom správaní a nepochybne aj v našej komunikácii. Tým, že sa úzkosť dlhodobo neodstraňuje, prerastá v pocit, že nie sme schopní zmeniť niečo, čo je nám nepríjemné, čo nás ťaží. Postupne narastá napätie, neistota, zvyšuje sa labilita, ktorá vyúsťuje do komplexov menejcennosti.
Komplex menejcennosti predstavuje pocit vlastnej nedostatočnosti, bezmocnosti, slabosti alebo aj neschopnosti, napriek tomu, že jedinec vôbec nemusí byť bezmocný, slabý, neschopný. Občas každý človek zažije takéto pocity. Bývajú viazané na určitú situáciu a majú určitú intenzitu.Komplex menejcennosti býva charakterizovaný ako zafixovaný, dlhodobý vnútorný intrapsychický konflikt, ktorý pramení z vedomia závislosti na druhých ľuďoch.
Vzniká ako pochybnosť o svojej osobnosti a ako neschopnosť túto závislosť prekonať, zvlášť u žiaka ide o prežívanie v zmysle hodnotenia:
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
