DUŠEVNÉ ZDRAVIE - Komplex menejcennosti

Sebareflexia predstavuje schopnosť identifikovať minulé chyby, vyhnúť sa nedostatkom v spôsobe správania a pracovať na kultivovaní komunikácie, pričom práve tento aspekt predstavuje dosť problematickú zložku sebarozvoja, čo mnohokrát vnímame aj v pedagogickej praxi.

Učiteľ musí rátať s tým, že sa v rôznej podobe stretne s kritikou svojich žiakov, v neposlednej miere aj ich rodičov či kolegov. Preto je dôležité, aby kritiku prijímal vždy otvore s dopredu zvnútorneným spôsobom, v zmysle efektívnej komunikačnej edukácie.

Sebareflexia umožňuje kritický pohľad na seba, napomáha zbaveniu sa chýb, ktoré by jedinec v priebehu svojho konania možno ani nepostrehol, ale do značnej miery by boli čitateľné inými ľuďmi, ktorí s ním spolupôsobia. V praxi sa stáva, že jedinec sa uchyľuje k nesprávnym schémam, nehľadá spätné väzby a zvlášť nie tie, ktoré by mohli ohroziť jeho sebavedomie, sebaponímanie a sebahodnotenie.

Komplex menejcennosti

Podľa A. Adlera je komplex prameniaci z vedomia závislosti od druhých ľudí a spojený so snahou tuto závislosť (menejcennosť) prekonať získaním určitej sociálnej pozície, moci, sily, statusu a pod. Pri zlyhaní obvykle nastupuje obraz kompenzačných tendencií. Žiak odmieta interakciu s učiteľom, je nervózny, podráždený, volí vzdor alebo únik.

Súčasná doba je poznamenaná výrazným životným tempom, ktoré prináša mnohé problémy. Jedným z nich je neadekvátne narastajúca úzkosť – anxieta, ktorá je prežívaná oveľa častejšie ako samotný strach.

• Strach predstavuje konkrétny obsah, pri ktorom si je jedinec vedomý konkrétneho podnetu, ktorý strach vyvoláva. Vymizne, keď sa jedinec presvedčí, že mu nič nehrozí. 
• Úzkosť takýto viditeľný dôvod nemá. Ten býva skrytý a je veľmi subjektívny. Jedinec dôvod celkom konkrétne nepozná. Presviedčanie je zbytočné, pretože sa netýka skutočnej situácie, ale takej, ktorú vníma a cíti len on sám.