Vyhľadávanie v riadení školy

Riadenie školy

Hlavná stránka Riadenie školy

Depresia - príznaky a rizikové faktory

Publikované: Autor/i: PhDr. Tatiana Soroková, PhD.

Depresia predstavuje duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, absenciou záujmov a zníženým sebavedomím. 

V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major – depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti.

Pri depresii nejde iba o nepríjemný emočný zážitok. Je to choroba celého organizmu a od bežného smútku alebo rozladenosti ju možno odlíšiť najmä tým, že je: intenzívnejšia a hlbšia, trvá dlhšie, npriaznio ovplyvňuje výkonnosť. 

Typické príznaky depresie:

  • smutná nálada, kolísanie nálady počas dňa,
  • citlivé prežívanie, starosti, trápenie sa nad inokedy bežnými problémami,
  • sklon k plačlivosti,
  • obavy a pesimistický pohľad do budúcnosti,
  • pocit, že život nemá zmysel,
  • myšlienky na smrť, na odchod zo života,
  • zaoberanie sa vlastným podielom viny, výčitky svedomia,
  • pocit vlastnej nemožnosti, neúspešnosti, zlyhávania vo všetkých oblastiach života,
  • neschopnosť vykonať inokedy bežné povinnosti,
  • zanedbávanie zovňajšku, niekedy aj hygienických návykov,
  • nechuť k spoločenským kontaktom,
  • opúšťanie pôvodných záujmov,
  • strata schopnosti tešiť sa, mať radosť,
  • poruchy spánku – sťažené zaspávanie, prerušovaný, spánok, skoré prebúdzanie sa s pocitom únavy a strachu z nastávajúceho dňa.

Rizikové faktory:

  • Pohlavie - Ženy vykazujú takmer vo všetkých prieskumoch dvakrát vyššie riziko pre ochorenie na unipolárnu depresiu v porovnaní s mužmi. Novšie štúdie, ktoré zohľadňujú mladšie populačné vzorky a viaceré indikátory, poukazujú na to, že riziko vzniku ochorenia začína pre dievčatá a mladé ženy skôr a okrem toho je v adolescencii a rannej dospelosti aj na strmšom vzostupe, ako u chlapcov a mladých mužov. Okrem toho ženy vykazujú vyšší sklon k recidívam ďalších depresívnych epizód. Prekvapujúci je štatistický fakt, že na šesť mužských samovrážd pripadá jedna ženská. Teda extrémnu depresiu ťažšie znášajú muži.
  • Vek - Depresie sa vyskytujú každom veku. Zatiaľ čo v predchádzajúcich prieskumoch bolo maximum začiatku ochorení medzi 30. – 40. rokom života, novšie štúdie poukazujú na obdobie medzi 18. – 25. rokom života a každý rok sa posúva do nižších vekových ročníkov. V súčasnosti v psychologických poradniach sa ocitajú žiaci aj mladšieho školského veku u ktorých sú diagnostikované prevažne larvové typy depresie.
  • Sociálno-ekonomické faktory - Spomedzi sociálnych faktorov patria k istým rizikovým faktorom depresií predovšetkým rodinné pomery a prítomnosť, resp. chýbanie dôverného osobného vzťahu. Sociálno-ekonomické faktory diagnosticky nezvýhodňujú deti, ktoré majú dostatočné materiálne zabezpečenie. Depresia rovnako môže postihovať deti aj dospelých z každej sociálno-ekonomickej skupiny.
  • Stres - Záťažové životné udalosti nachádzame v úvode depresívnej epizódy vo zvýšenej miere. Platí to pre udalosti od samotného jedinca závislé aj nezávislé (neprivodené chorobou či pacientom samotným). Záťaž a tenziu môže spôsobovať aj sumarizačné hodnotenie žiaka, pričom práve v týchto prípadoch žiak siaha po demonštratívnych prvkoch prejavu, napr. pokus o útek z domova, pokus o výraznejšie sebapoškodzovanie či suicídne prejavy.
  • Vrodené faktory - V niektorých rodinách sa objavujú depresívne poruchy častejšie, čo znamená, že je prítomná vrodená biologická zraniteľnosť.
  • Podmienky vývinu v detstve - S rozvojom depresie v dospelosti často súvisí strata dôležitej osoby v detstve, oddelenie od matky, nedostatočná starostlivosť, týranie, ale aj prílišná pozornosť. Depresívne správanie ako vzor sa tiež môže stať predpokladom pre neskoršie správanie dieťaťa.
  • Psychologické faktory - Náchylnosť na depresiu môže byť u ľudí, ktorí žijú v stresujúcich podmienkach, u ľudí s nízkym sebavedomím a u pesimisticky zmýšľajúcich ľudí.
  • Rodinná a pracovná situácia - Ide o konflikty v rodine (medzi rodičmi a deťmi), alebo v práci (vrátane nadmerného pracovného tempa, mobbingu, bossingu). „Mobbing, bossing, bulling, defaming, chairing“ nie sú v školstve ojedinelé prípady. Stretávame sa aj s harašmentom v rôznych podobách, čo prirodzene vyvoláva hlboký zásah do vývinu jedinca, či už v roli žiaka alebo pedagóga.
  • Ochorenia - Depresia môže byť spojená aj so somatickým ochorením organizmu (často to platí u starších ľudí). Ide o prípady pedagógov, ktorí v pokročilejšom veku zisťujú, že ťažšie zvládajú pracovnú záťaž, somatická diskvalifikácia sa prenáša do psychického diskomfortu, pričom jedinec je motivovaný túžbou pracovať v kolektíve a so žiakmi, avšak somatické ochorenia sú brzdou v jeho realizácii.
  • Lieky, alkohol, drogy- Rozvoj depresie niekedy súvisí s užívaním niektorých druhov liekov v rovine sekundárneho efektu – vedľajších účinkov. Objavuje sa napríklad po užívaní liekov na liečbu vysokého krvného tlaku a celého radu iných ochorení. K depresii vedie aj nadmerná konzumácia alkoholu alebo užívanie a experimentovanie žiakov s rôznymi typmi drog. Tieto experimenty zasahujú stále nižšie a nižšie vekové kategórie, pričom marginalizované skupiny detí sa týmto fenoménom ani netaja. Túžba vyskúšať látky, ktoré prenesú človeka do iného sveta, idú často ruka v ruke s danou diagnózou, dokonca v úvodných etapách sa môžu javiť ako oslobodzujúce od tenzie, avšak kontinuálne sú kontraproduktívne až sebazničujúce. Tieto prostriedky majú absolútnu obojstrannú platnosť rovnako pre osobnosť učiteľa, ako aj pre osobnosť žiaka.

Kým nezačne odborná liečba je vhodné:

  • uvedomiť si, že depresia aj úzkosť sa dajú liečiť,
  • nezostať s problémom osamote,
  • dôverovať lekárom/psychológom,
  • pravidelne užívať lieky,
  • nedávať si náročné ciele a úlohy,
  • necestovať do neznámeho prostredia,
  • neporovnávať svoju aktivitu s minulosťou,
  • nenahovárať si, že situácia sa dá zvládnuť iba vlastnou vôľou,
  • robiť príjemné veci,
  • dlhšiu činnosť rozdeliť na viac etáp,
  • neuchyľovať sa k samote,
  • nepokúšať sa nevšímať si príznaky,
  • nedôverovať negatívnym myšlienkam,
  • neveriť ľuďom, ktorí radia vzchopiť sa,
  • nehanbiť sa plakať, kedykoľvek je to potrebné,
  • nečakať od liečby zázrak behom niekoľkých dní,
  • v prípade myšlienok na samovraždu zdôveriť sa niekomu blízkemu a lekárovi,
  • neukončovať liečbu predčasne, ani v prípade zlepšenia stavu.

Zameranie a identifikovanie nebezpečenstiev vzniku týchto ochorení, ako aj eliminácia patogénnych faktorov je výzvou pre skvalitnenie interakcií a dynamiky v školskom procese. Treba zvýšiť povedomie o škodlivosti dlhodobého pôsobenia frustrácie či následnej možnosti vzniku depresií nielen u učiteľov a vzdelávacieho personálu, ale aj u riaditeľov, zriaďovateľov škôl a v neposlednom rade u žiakov, ktorí budú našimi nasledovníkmi v pracovnom aj vyučovacom procese.

Viac v príspevku Tatiany Sorokovej - Depresia - dôsledok enormnej záťaže

 

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk