Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Riadenie školy

COVID-19 Ako posúdiť neúčasť zamestnanca na celoplošnom testovaní z hľadiska Zákonníka práce

Publikované: Autor/i: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Vyberáme z pracovnepravo.sk

Je takmer signifikantným príznakom každej vypätej spoločenskej situácie, že sa pravidelne objavia rôzne právne názory, akým spôsobom majú postupovať zamestnanci alebo zamestnávatelia pri absencii zodpovedajúcej právnej úpravy. Toto pravidlo sa len potvrdzuje v súvislosti s aktuálnym celoplošným testovaním fyzických osôb na prítomnosť vírusu Covid-19 v zmysle postupu orgánov verejnej moci.

V žiadnom ohľade nemožno spochybniť odborné medicínske závery a k nim zodpovedajúce prijatie príslušných právnych predpisov či podzákonných právnych noriem v predmetnej oblasti, ktoré majú zabrániť ďalšiemu nekontrolovanému zhoršovaniu epidemiologickej situácie.

Súčasne sa však možno výrazne vyhraniť proti nezmyslom, ktoré sú šírené v tejto súvislosti vo vzťahu k výkladu ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.  (ďalej len „Zákonník práce“) pri evidencii ospravedlnenej prítomnosti/neospravedlnenej prítomnosti/neprítomnosti zamestnanca v práci zo strany zamestnávateľa.

V tomto ohľade formulácie a vyjadrenia typu povinnosti zamestnanca požiadať o čerpanie dovolenky alebo pracovného voľna bez náhrady mzdy na obdobie 10 dní, ktoré má absolvovať ako domácu karanténnu, ak sa nezúčastní dobrovoľného (na silu) celoplošného testovania, priamo odporujú národnej i európskej legislatíve.

Všeobecne musíme vychádzať z povinnosti zamestnávateľa obsiahnutej v § 146 ods. 2 Zákonníka práce a § 147 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúcej v „starostlivosti o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce, ktorá je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh."

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a „zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam“.

V tomto zmysle preto nemožno za súčasnej epidemiologickej situácie v akomkoľvek zmysle spochybniť právo zamestnávateľa na obmedzenie prítomnosti zamestnanca v práci, ak:

  • existuje objektívna skutočnosť (napr. počet pozitívnych zamestnancov na Covid-19 u zamestnávateľa, epidemiologická situácia v regióne, kde sa zamestnávateľ nachádza a pod.), alebo
  • jeho subjektívne presvedčenie, že zamestnanec môže byť potenciálnym rizikom s ohľadom na ochranu života a zdravia iných
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk