Vyhľadávanie v Metodike vzdelavánia

Metodika vzdelávania

Hlavná stránka Metodika vyučovania  

Tomi Reichental – človek, ktorý prežil holokaust

Kategória: Metodika vyučovania Autor: Mgr. J. Ackerman

Minulosť nikdy nie je len minulosťou. Všetko, čo už sa raz stalo, sa môže zopakovať znova. Všetci sme možné obete, možní páchatelia, možní účastníci.“ Tomi Reinchental

27. január bol Organizáciou spojených národov v roku 2005 vyhlásený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V roku 2020 si v tento deň pripomíname  75. výročie oslobodenia najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz- Birkenau (27. 1. 1945), kde násilnou smrťou zahynulo viac ako 1,1 milióna ľudí vrátane žien, detí a starcov.

Stretnutie s T. Reichentalom, človekom, ktorý prežil holokaust

(Z rozprávania J. Ackermana)

Do Írska som vycestoval v novembri 2017 na pozvanie Tomiho Reichentala, človeka, ktorý prežil holokaust. Počas návštevy som mal možnosť zúčastniť sa premietania filmu Condemned to Remember (Prinútení si pamätať). 10. 11. 2017 v meste Galway, na západnom pobreží Írska, som sa zúčastnil 23. ročníka filmového festivalu určeného pre mládež Junior Film Fleadh. Pred premietaním filmu režiséra Gerryho Gregga som dostal priestor priblížiť mladým ľuďom v Írsku dnešnú situáciu na Slovensku z pohľadu židovskej komunity a židovskej mládeže. 90 minútový film nesie v sebe silný emocionálny odkaz pre všetky generácie, ale najmä pre mladých ľudí. Veľa študentov sa po skončení premietania zúčastnilo aj následnej diskusie. Druhé premietanie filmu sa uskutočnilo 12. 11. v meste Cork, ako súčasť filmového festivalu Cork Film Festival. Na premietaní filmu sa zúčastnil aj Tomi Reichental. Ja som mal možnosť spoznať tohto vzácneho človeka už v roku 2016, počas jeho krátkeho pobytu na Slovensku, keď zbieral v rodnej krajine podklady pre spomínaný dokumentárny film.

Tomi Reichental – človek, ktorý prežil holokaust

Tomi Reichental (pôvodom zo Slovenska) sa narodil v roku 1935 židovskej rodine a vyrastal v obci Merašice (neďaleko Topoľčian), kde žila veľká časť jeho rodiny. Na detstvo a prvé roky života počas 1. Československej republiky (1918-1938) spomína veľmi rád. Ako malý chlapec hrával futbal s bratom Mikim a kamarátmi z dediny. Jeho rodina veľmi dobre vychádzala s ostatnými obyvateľmi obce, ktorí boli nežidovského pôvodu. Šťastný rodinný život a bezstarostné detstvo sa T. Reichentalovi zmenilo so vznikom Slovenského štátu (14. 3. 1939) a s príchodom protižidovských opatrení, perzekúcií a následne s deportáciami do koncentračných táborov. V roku 1944, ako 9-ročný chlapec, sa s rodinou ocitol v Pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi, odkiaľ bol v novembri deportovaný do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Ako dieťa videl na vlastné oči utrpenie židovského národa a nenávisť predstaviteľov nacistického Nemecka. Na jar 1945 britská armáda oslobodila koncentračný tábor Bergen-Belsen. Tomi Reichental sa zachránil. Žiaľ, 35 členov jeho rodiny takéto šťastie nemalo a  počas holokaustu ich zavraždili. Po skončení vojny sa T. Reichental spoločne s rodinou presťahoval do Izraela. Neskôr pracoval v Nemeckej spolkovej republike. Od roku 1959 sa natrvalo usadil v Írsku. V roku 2014 získal významné ocenenie na podujatí People of the Year Awards, ktoré organizuje írska televízia RTE. Bol ocenený v kategórii International Person of the Year, za svoj prínos vo vzdelávaní írskych študentov v oblasti holokaustu.

V roku 2013 mu udelil prezident Spolkovej republiky Nemecko, Joachim Gauck  Najvyššie štátne vyznamenanie  za prínos pre vzdelávanie mladej generácie v oblasti holokaustu. V roku 2015 mu univerzita Trinity College of Dublin udelila čestný doktorát.

Chlapec z Belsenu

Chlapec z Belsenu je autobiografickým dielom Tomiho Reichentala. Publikácia sa stala medzinárodným bestsellerom. Autor v nej opisuje tragické spomienky na tábor smrti.

V prvej časti príbehu s názvom Koniec normálneho života autor opisuje svoje detstvo v rodisku v Merašiciach, prvé kontakty so svetom, spoločenský a bežný život v pomeroch 1. Československej republiky vo vidieckom prostredí. Zmena v jeho živote nastáva po vzniku Slovenského štátu (14. 3. 1939), na čele ktorého stál Jozef Tiso a ktorý vznikol z vôle politiky nacistického Nemecka. Stal sa jeho satelitom v strednej Európe. Židovské obyvateľstvo, ktoré počas Československej republiky žilo rovnoprávne s ostatnými národnosťami a náboženskými skupinami, muselo čeliť rôznym obmedzeniam, ktoré sa dotkli ich základných občianskych a ľudských práv. Veľmi ťažká situácia nastala po prijatí Židovského kódexu (9. 9. 1941). Tomi Reichental spomína, ako museli aj s bratom chodiť po uliciach so žltou hviezdou prišitou na oblečení a ako na nich ich doterajší kamaráti hanlivo pokrikovali. V roku 1942 dochádza k deportáciám Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov, prevažne na území dnešného Poľska. Autor spomína na starých rodičov a krutosť príslušníka Hlinkovej gardy, ktorý bol kedysi ich známym. Špeciálnu pozornosť venuje členom rodiny, ktorí mali počas vojny krutý osud. Po potlačení Slovenského národného povstania (1944) boli T. Reichental s bratom a matkou zatknutí a uväznení v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi. Odtiaľ boli deportovaní v neľudských podmienkach do koncentračného tábora Bergen-Belsen na území Nemecka.

V  časti Bergen-Belsen sa autor venuje deportácii a pobytu v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Ako malé dieťa videl utrpenie svojho národa, neustále ponižovanie a neľudský prístup zo strany predstaviteľov nacistického Nemecka a ich prisluhovačov. V koncentračnom tábore sa ocitol na prelome rokov 1944 a 1945, počas tuhej zimy a mrazivého počasia. V ťažkých podmienkach dochádza aj k úmrtiu milovanej babičky z matkinej strany. K oslobodeniu britskou armádou došlo v apríli 1945.

V tretej časti Život po návrate z Belsenu opisuje T. Reichental životné udalosti po oslobodení z koncentračného tábora a prvé roky života v povojnovom Československu a v prechodnom usídlení sa v Izraeli. Život v novovzniknutom štáte mu priniesol veľa zaujímavých životných skúsenosti. Prežil tam obdobie dospievania a ranej dospelosti. Ako vojak izraelskej armády sa v roku 1956 zúčastnil aj vojny počas Suezskej krízy. V roku 1957 mu prišla pracovná ponuka z Európy. Najprv zamieril do Spolkovej republiky Nemecko, neskôr do Londýna a napokon do Írska, kde sa aj oženil a založil si rodinu. S manželkou Evanne má troch synov, David (*1964), Gideon (*1966) a Jonathan (*1970). V Írskej republike sa usadil natrvalo. V roku 2005 vznikla organizácia Írsky trust pre vzdelávanie o holokauste. T. Reichental sa stal členom organizácie a každoročne cestuje po stredných školách v celej krajine, aby mladým ľuďom prerozprával svoj životný príbeh. Za jeden školský rok si ho vypočulo približne 4000 študentov.

Dokumentárne filmy

Dokumentárny film Až do desiateho pokolenia (režisér Gerry Gregg) vznikol v spolupráci s írskou televíziou RTE, filmovou produkciou Irish Film Board počas návštevy T. Reichentala v koncentračnom tábore Bergen-Belsen v roku 2007. Počas pietnej spomienky na starú mamu, ktorá tam zahynula, zaznela báseň Prísaha autora Avrahama Shlonského, v ktorej sa nachádza verš: Prisahal som, že budem pamätať, budem pamätať a nezabudnem, až do desiateho pokolenia. V dokumentárnom filme sa T. Reichental vracia v spomienkach do tragického obdobia holokaustu a spomína na blízkych, ktorí trpeli a zahynuli pre svoj pôvod. Film bol sprístupnený verejnosti v roku 2009.

V dokumentárnom filme Blízko zla sa T. Reichental snaží o stretnutie a následnú konfrontáciu s nacistickou zločineckou predstaviteľkou z obdobia Tretej ríše, Hilde Michniou. Slúžila v tábore Bergen-Belsen v marci 1945, keď sa tam nachádzala aj rodina T. Reichentala a kedy zahynula od hladu jeho stará mama. Hilde Michnia sa podieľala aj na násilných pochodoch smrti na jar 1945, k čomu sa priznala. Poskytla však nepravdivé informácie ohľadom zaobchádzania s väzňami. T. Reichental si vytýčil za cieľ postaviť Hilde Michniu pred spravodlivosť. Po verejnom premietaní filmu (január, 2015) sa rozhodli nemecké úrady otvoriť vyšetrovanie nacistickej predstaviteľky, ktorá mala v tom čase už 93 rokov. Žalobu podal Hans-Jürgen Brennecke, syn nacistického policajta. Jeho otec sa podieľal na vyvražďovaní Židov počas 2. svetovej vojny. Žaloba mala podporu T. Reichentala a jej cieľom bolo, aby sa Hilde Michnie pred súdom zodpovedala za zločiny krutého zaobchádzania s ľuďmi počas pochodov smrti, ktoré ako bývala dozorkyňa popierala.

Film Prinútení si pamätať je tretím filmom írskej televízie RTE a filmového režiséra Gerryho Gregga. T. Reichental, ktorý o prežitých tragických udalostiach nechcel rozprávať viac ako 55 rokov, vo filme približuje tragické osudy európskych Židov počas 2. svetovej vojny. Poukazuje na problémy súčasného sveta, ktorých príčinou je rasová a náboženská nenávisť, ale aj vzrastajúca podpora extrémistických a ultrapravicových hnutí v Európe, Slovensko nevynímajúc. Špeciálnu pozornosť venuje predstaviteľom krajnej pravice na Slovensku, ktorí majú čoraz viac podporovateľov. Poukazuje na nebezpečenstvo ich ideológie, ktorá oživuje spomienky na Slovenský štát počas 2. svetovej vojny, rasovú a náboženskú neznášanlivosť. T. Reichental počas nakrúcania filmu precestoval takmer celú Európu. Za príliš citlivú považuje najmä jej postkomunistickú časť, kde extrémistické tendencie sa objavujú v značnej miere, či už je to súčasné Poľsko, Maďarsko, Slovensko. Veľkú ľútosť vyjadruje nad osudmi obetí počas vojenského konfliktu v bývalej Juhoslávii, ale aj obeťami islamského radikalizmu.

Literatúra:

Reichental, Tomi: Chlapec z Belsenu. Bratislava: Eastone Books, 2018

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk