Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Mediácia

Nenásilná komunikácia v školskom prostredí (2.)

Kategória: Mediácia Autor/i: PhDr. Denisa Morongová, PhD.

V prvej časti seriálu „Nenásilná komunikácia v školskom prostredí“ sme si ukázali, ako naše hodnotenie či nálepkovanie premeniť na „neutrálne pozorovanie. V tejto časti sa zameriame na naše pocity. Naučíme sa rozlišovať medzi pocitmi čistými a tzv. psedopocitmi. 

Čo prežívam ja a čo ty? Svet pocitov v prostredí školy

V predchádzajúcom diele sme sa naučili pozorovať fakty ako nestranná kamera. Druhým krokom je identifikovať, čo v nás daná situácia vyvoláva. Prečo je to v škole také ťažké? Pretože sme sa naučili pocity maskovať za myšlienky.

Keď povieme: „Cítim sa byť tebou zneužívaný,“ nie je to pocit.

Je to naše hodnotenie správania druhého. Skutočným pocitom pod tým môže byť únava, bezmocnosť alebo smútok.

  • Ak vyjadríme skutočný pocit, pozývame druhého k empatii.
  • Ak vyjadríme interpretáciu (pseudopocit), pozývame ho do boja.

Pozor na „pseudopocity“

V pedagogickej praxi najčastejšie používame slová, ktoré znejú ako pocity, ale v skutočnosti sú to skryté obvinenia. Sú to slová, ktoré vyžadujú „páchateľa“:

  • Cítim sa: ignorovaný, nepochopený, podvedený, napadnutý, prehliadaný, manipulovaný.

Ak tieto slová použijete v komunikácii so žiakom alebo kolegom, pravdepodobne sa začne brániť. Skúste radšej hľadať čistý pocit:

  • Namiesto „Cítim sa ignorovaný“ skús
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk