Žiacka knižka

Jej zavedenie do školskej praxe súviselo s presadzovaním myšlienky tesnejšej spolupráce školy s rodičmi žiakov, s myšlienkou priebežnej informovanosti rodičov o práci a správaní žiaka v škole. Preto obsahovala jednak časť so zápismi s hodnotením ústnych odpovedí a písomných prác žiaka, ako aj časť, v ktorej učiteľ informoval rodičov o konaní rodičovských združení, mimoriadnych prehreškov žiakov na vyučovaní.

Rodič zasa mohol do žiackej knižky požiadať učiteľa o skorší odchod svojho dieťaťa z vyučovania, uvoľnenie k návšteve lekára a pod. Každý zápis učiteľa musel rodič podpísať, prípadne pripojiť k nemu aj svoje vyjadrenie. Treba však pripomenúť, že pre mnohých žiakov (ale aj rodičov) bola veľkým strašiakom, najmä ak sa v nej objavili zlé známky, poznámky za nevhodné správanie školáka, či pozvanie rodičov na pohovor s učiteľom.

Neraz sa stalo, že sa žiak odhodlal k napodobeniu rodičovského podpisu, čo v prípade odhalenia znamenalo ďalšie nepríjemnosti. Klasické žiacke knižky sú od nového tisícročia nahrádzané ich elektronickou podobou.