Zákon o školskej sústave a vzdelávaní učiteľov (1953)

Dňa 24. apríla 1953 schválil komunistický parlament nový zákon, ktorý zásadne ovplyvnil organizáciu školského života v Československu. Nebol to však prvý zásah komunistov do školstva. Už 21. apríla 1948 prijalo Národné zhromaždenie prvý komunistický školský zákon. Napriek tomu, že medzi týmito dvoma zákonmi uplynulo len päť rokov, išlo o mimoriadne turbulentné obdobie. Komunistická strana si v tomto čase dokázala úplne podmaniť štát a vtlačiť svoju ideológiu do všetkých oblastí života. Tvrdými zásahmi eliminovala politických a ideových oponentov. Atmosféra strachu a represálií zašla tak ďaleko, že sa čelní predstavitelia režimu obrátili aj proti sebe navzájom. Symbolickou bodkou za chaotickým obdobím bola smrť prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Zomrel len niekoľko týždňov pred prijatím spomínaného školského zákona.

Nový školský zákon naznačoval, že vzdelávanie v Československu sa bude niesť v duchu prísnej ideologickej kontroly komunistického režimu. Zdôrazňoval, že školy majú „vychovávať všestranne rozvinutých a dokonale pripravených nových socialistických občanov“. Vzdelávací systém sa začínal v nepovinnej materskej škole, povinné bolo až základné všeobecné vzdelanie. To mohli žiaci absolvovať buď na osemročnej strednej škole (OSŠ), alebo v prvých ôsmich ročníkoch jedenásťročnej strednej školy (JSŠ). Obe cesty poskytovali základné vzdelanie, no s istými rozdielmi. Absolventi OSŠ získali prípravu na povolanie, odborné školy alebo ďalšie všeobecné vzdelanie. JSŠ ponúkala aj vyššie všeobecné vzdelanie a fungovala ako prípravka na vysokoškolské štúdium. Posledné tri ročníky JSŠ už neboli prístupné pre všetkých – fungovali na výberovom princípe. Ak v danej obci nebola dostupná stredná škola, mohla sa zriadiť národná škola, ktorá mala iba päť ročníkov. Po jej absolvovaní žiaci pokračovali na najbližšej dostupnej strednej škole. Prvý ročník všeobecných škôl slúžil ako prípravný ročník. Pre tých, ktorí sa neplánovali ďalej vzdelávať na JSŠ, bola možnosť prestúpiť na odborné školy. Budúcich odborníkov v rôznych odvetviach vychovávali učilištia štátnych pracovných záloh, ktoré pripravovali kvalifikovaných pracovníkov pre priemysel či poľnohospodárstvo. Pre žiakov so „zníženými schopnosťami“ boli zriaďované školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.^[1]

Nový zákon nezabúdal ani na prípravu budúcich učiteľov. Učiteľky materských škôl sa vzdelávali na trojročných pedagogických školách, ktoré prijímali absolventky ôsmeho ročníka OSŠ alebo JSŠ. Ak sa absolventi týchto ročníkov chceli stať učiteľmi prvého až piateho ročníka OSŠ/JSŠ alebo národných škôl, mohli pokračovať na štvorročných pedagogických školách. Pre pedagógov, ktorí mali vyučovať šiesty až ôsmy ročník OSŠ/JSŠ, boli určené dvojročné vyššie pedagogické školy. Tie prijímali absolventov JSŠ, nižších pedagogických škôl alebo výberových odborných škôl. Najvyšším stupňom učiteľského vzdelania boli vysoké pedagogické školy, ktoré pripravovali pedagógov pre 9. až 11. ročník JSŠ, ako aj učiteľov odborných a nižších pedagogických škôl. Na tieto školy sa mohli hlásiť absolventi JSŠ, pedagogických škôl či výberových odborných škôl.^[2]

Posledná časť zákona sa venovala spoločným, prechodným a záverečným ustano