Vybudovanie zručnosti overovania informácií

Dezinformáciami je ohrozených 67 % mládeže a dá sa povedať, že 20 % je plne pod ich vplyvom (MŠVVaM SR, 2025). Aj keď nevieme priamo poukázať na všetky faktory, ktoré prispievajú k tak vysokému vplyvu dezinformácií na mladých, do istej miery to súvisí s rastúcou popularitou sociálnych sietí ako zdroju informácií. Podľa reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska až 57 % mládeže čerpá informácie zo sociálnych sietí, zatiaľ čo len 39 % dopĺňa tieto informácie aj z iných zdrojov (MŠVVaM SR, 2025). Na porovnanie, 64 % dospelej populácie uvádza ako primárny zdroj televíziu (Debnár, 2023).

Aj keď sociálne siete nie sú dôveryhodný zdroj, ich popularita rastie

Tento trend je problémom nielen preto, že informácie na sociálnych sieťach nie sú dôveryhodné, ale aj preto, ako ich algoritmy vyberajú. Obsah má v prvom rade za cieľ človeka udržať na platforme, nie ho informovať. Zatiaľ čo štandardné médiá si vybudovali svoje renomé cez dôraz na hodnoty ako objektivita spravodajstva, pravdivosť a zvyšovanie informovanosti spoločnosti, na algoritmy sociálnych sietí nemá spoločenská zodpovednosť takmer žiadny vplyv (Narayanan, 2023). Naopak, ich výber obsahu prispieva k vyššej polarizácií z dôvodov konfirmačného skreslenia a prirodzenej tendencie ľudí interagovať s príspevkami, s ktorými názorovo súhlasia (Arora et al., 2022).

Tento model fungovania sociálnych sietí vytvára dva problémy: znižovanie dôvery v médiá a sociálne bubliny. Štandardné médiá sa museli prispôsobiť trendu sociálnych sietí a aspoň sčasti presunúť svoje aktivity tam. Tento krok ich však donútil aj k zmene spôsobu informovania v porovnaní s minulosťou, keďže médiá sa museli začať zameriavať viac na zaujatie publika, čo znížilo ich dôveryhodnosť (Arora et al., 2022). Názorové, alebo aj sociálne bubliny, ktoré sú dôsledkom selektívneho výberu obsahu v takzvanom feede, taktiež prispievajú k tomuto