Vrstovnícke interakcie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (1.)

Výskum sociálnych interakcií žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v inkluzívnom prostredí a jeho hlavné zistenia

Kultúrna a edukačná grantová agentúra podporila v roku 2024 projekt so zameraním na podporu sociál­nych interakcií žiakov so ŠVVP v inkluzívnom prostredí¹. Výstupom z projektu sú metodiky pre vychovávateľov, pedagogických asistentov a sociálnych pedagógov zamerané na podporu participácie a sociálnych interakcií žiakov so ŠVVP. Vybrané pozície reflektujú pracovné kompetencie jednotlivých pracovníkov a skutočnosť, že títo pracovníci majú najviac príležitostí na ovplyvňovanie vrstovníckych interakcií. Napríklad sociál­ny pedagóg realizuje diagnostiku sociálneho prostredia a vzťahov, zameriava sa na prevenciu rizikového správania a sociálno-patologických javov, vykonáva sociálno-výchovné činnosti a pod.

Tvorbe metodík predchádzal kvalitatívny výskum zameraný na identifikáciu špecifík, bariér a podporných faktorov vrstovníckych interakcií žiakov so ŠVVP z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov. Do výskumného súboru boli zapojení učitelia primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania, pedagogickí asistenti, vychovávatelia, školskí psychológovia, školskí špeciálni pedagógovia a sociálni pedagógovia. Výskumnú vzorku tvorilo 43 respondentov z uvedených pracovných pozícií. V príspevku sa sústreďujeme na zistenia z pohľadu pedagogických zamestnancov, ktorí pôsobia na primárnom stupni vzdelávania. Výskumný výber tvorí 7 učiteľov, 4 pedagogickí asistenti a 6 vychovávatelia z ŠKD. Všetci respondenti okrem jedného sú ženy, traja respondenti pôsobia v súkromnej škole s počtom od 80 do 120 žiakov, najviac respondentov pôsobí v škole s viac ako 550 žiakmi. Priemerný vek respondentov je 38,8 rokov, priemerná dĺžka praxe 10,2 rokov. Výskum bol realizovaný počas školského roku 2024/25 prostredníctvom pološtruktúrovaného interview, ktoré trvalo od 40 do 60 minút. Výskumné údaje boli analyzované na základe otvoreného kódovania a následne kategorizované. Prezentované výskumné zistenia sú súčasťou metodiky pre vychovávateľov².

Faktory na strane žiaka so ŠVVP

Na prvý pohľad sa môže zdať, že kľúčovým determinantom sociálnych interakcií žiaka so ŠVVP je postihnutie či znevýhodnenie. Žiak však vstupuje do interakcie ako celistvá osobnosť, t. j. v jednote bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností. Ak je narušená alebo oslabená jedna z týchto oblastí, žiak ju môže kompenzovať v inej. Napríklad žiak s telesným postihnutím môže byť spoločenský, priateľský, komunikatívny a týmito vlastnosťami si získa kamarátov a bude v kolektíve obľúbený. Pri hodnotení sociálnych interakcií žiaka so ŠVVP respondenti prízvukovali prejavy znevýhodnenia, ktoré komplikujú alebo limitujú možnosti jeho akceptácie intaktnými vrstovníkmi a nie postihnutie ako také.

Najčastejšie zmieňovaným znevýhodnením s výrazne negatívnym dopadom na sociálne interakcie boli poruchy správania, najmä ADHD. Ak má žiak rušivé správanie, je hlučný, agresívny, nerešpektuje sociálne pravidlá, nedokáže spolupracovať, nevie sa ovládať, dostáva sa do sociálnej izolácie, lebo svojím správaním odpudzuje vrstovníkov.

„Určite najmenej [prijaté] deti s ADHD, pretože sú veľmi rušivé, konfliktné a tým pádom vznikajú problémy, ktoré musia učitelia viac riešiť, deti medzi sebou.“ (učiteľka primárneho vzdelávania, súkromná škola)

S porovnateľnými ťažkosťami zápasia žiaci s poruchou autistického spektra, ktorí majú na základe neurologicky podmienených daností, viacero typických prejavov v oblasti emocionálneho a sociálneho fungovania, v dôsledku čoho obvykle nereagujú primerane na sociálne kontakty. Napríklad ťažšie sa prispôsobujú, uprednostňujú stereotypné vzorce správania, majú vyhranené záujmy, často nevyjadrujú emócie alebo im vôbec nerozumejú, sú precitlivené na hluk, vône, výrazné farby atď. Ak sa nezapájajú do hier spolužiakov a udržujú si odstup od vrstovníkov, sú pomerne ťažko prijímané až odmietané.

„Pokiaľ to bola ťažšia porucha, trebárs ako autizmus, no tak tam už to bolo také, že deti museli vyvinúť nejakú aktivitu ako vzhľadom k nemu, pretože on nejakým spôsobom sa nesocializoval, ale oni mali záujem v podstate nejakým spôsobom ho k sebe pritiahnuť, že buď sa s ním chceli hrať, alebo sa