Vplyv stresu na osobnosť školského manažéra - riaditeľa školy

Človek počas svojho vývinu a na svojej životnej ceste sa nepretržite stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú i fyzickú zdatnosť. Činnosť každého z nás nie je len pasívnym prispôsobovaním sa vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje aj rozporný proces, v ktorom sme nútení riešiť prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktové, stresové situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Dôležitým predpokladom dobrého manažéra v škole je aj osobitný vzťah k sebe samému, pre ktorý je príznačné najmä vedomie zvýšených nárokov na vlastnú osobnosť, potreba stáleho sebaovládania, sebavýchovy a sebavzdelávania, ktorá vyplýva z potreby byť vzorom či príkladom.

Požiadavky na správanie sa manažéra v záťaži

V množstve žiaducich schopností, znalostí a zručností vystupujú v súčasnosti do popredia tie, ktoré umožňujú manažérom efektívne pôsobiť v dynamicky sa meniacich podmienkach. Je zreteľný posun k posilňovaniu významu osobnostných charakteristík, k schopnosti vnímať problémy v širších súvislostiach. Collison a Parcel (2005) považujú, za preferované, vlastnosti efektívnych vedúcich tímov a lídrov organizácií tieto:

• inteligencia, iniciatívnosť, sebadôvera,
• tzv. „helikoptérový nadhľad“ t. j. schopnosť vidieť širšie súvislosti, schopnosť systémového prístupu,
• schopnosť pracovať s rôznymi ľuďmi a komunikovať a spolupracovať s nimi,
• pocit komplexnej zodpovednosti,
• sledovanie a dodržiavanie vytýčených cieľov,
• skúsenosti s vedením skupiny – čím skôr tým lepšie, význam majú aj rôzne riadiace aktivity v záujmových organizáciách, absolvovanie výcviku mladých manažérov a pod.
• skúsenosti z práce na rôznych pracovných pozíciách.

Hošek (2009) rozdeľuje správanie sa v záťaži do dvoch štýlov podľa spôsobu riešenia záťaže, teda podľa toho, či sa jedinec:

1. spolieha na seba (intrapsychický štýl) alebo
2. riešenie prenáša (alopsychický štýl).

Intrapsychický štýl autor (tamže) delí na vôľový štýl, keď človek nasadzuje vôľové úsilie, zodpovednosť a disciplínu a reflexný štýl, kde zaťažený jedinec harmonizuje svoju motivačnú sféru presunutím v hierarchii hodnôt a smeruje k vnútornému uľahčeniu v rámci prebiehajúcej záťaže.

Alopsychický štýl sa rovnako bipolárne delí na kapitulatívny, ktorý je totožný s únikovými technikami a hlavným predstaviteľom je rezignácia a konštruktívny, keď človek rekonštruuje svoje sociálne vzťahy, snaží sa získať sociálnu oporu, nadväzuje mnohopočetné komunikácie a kontakty. Medzi alopsychické štýly zvládania možno zaradiť aj copingovú stratégiu zámerného sebaznevýhodňovania, ktorú popísal Mareš (2001).

Príklad: Pokiaľ človek cíti hrozbu zlyhania, siaha po určitom handicape ako výhodnom vysvetlení neúspechu. V mnohých situáciách sa jedinci snažia získať si vopred „alibi“, aby nemohli byť podozrievaní z nekompetentnosti či neschopnosti. Používajú na to špecifické stratégie, ktoré už vopred signalizujú, že sa vyskytli nejaké prekážky a zrejme dôjde ešte k nejakým komplikáciám, kedy nebude v ich silách situáciu celkom zvládnuť.

Pre uvedené špecifické postupy sa začal používať pojem self-handicapping strategies (tamže).

V poslednom čase možno badať odklon od tradičného poňatia požiadaviek na osobnosť manažéra. Viac ako vlastnosti potrebné pre plnenie klasicky poňatých funkcií a rolí manažéra sa preferuje spô