Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Vplyv nežiaducich faktorov na atmosféru a vzťahy v materskej škole

Dátum: Rubrika: Kultúra školy

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V humanisticky orientovanej materskej škole sa osobnostne rozvíja a dozrieva nielen dieťa, ale aj učiteľka a všetci zamestnanci, ktorí sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výchove a vzdelávaní detí. K tomu, aby mohli svojou osobnosťou pozitívne vplývať na deti a byť im príkladom, musí v materskej škole vládnuť zdravá atmosféra. V príspevku sa zameriavame na vplyv nežiadúcich faktorov na atmosféru v materskej škole, upriamime pozornosť na stres, syndróm vyhorenia a jeho následky.

Profesionalita riaditeľky materskej školy spočíva v jej schopnosti, ako dokáže v napätých situáciách kontrolovať svoje správanie, ovládať svoje emócie a regulovať ich tak, aby medzi zamestnancami nedochádzalo k napätiu a konfliktom, ktoré by mohli byť spúšťačom stresu a syndrómu vyhorenia ako dôsledku chronického stresu v práci.

Stres a jeho následky

Stresové faktory v materskej škole negatívne pôsobia na výkonnosť zamestnancov a postupne sa premietajú aj do interpersonálnych vzťahov. Stres zažívajú aj riaditeľky materských škôl, ktoré sú denne vystavované psychickej, mentálnej a najmä emocionálnej záťaži. Ako samozrejmosť sa u nich predpokladá empatický prístup a rešpektovanie individuality každého dieťaťa, zároveň sa od nich očakáva príjemné a ústretové správanie sa k rodičom a kultivované vystupovanie ku kolegom. Požiadavky, ktoré sú denne na nich kladené, môžu vyústiť až do emocionálneho, psychického a fyzického vyčerpania.

Aké typy stresu rozlišujeme?

Křivohlavý (1994) rozlišuje štyri typy stresu. Podľa intenzity stresovej reakcie rozlišuje hyperstres, ktorý prekračuje hranice adaptability a schopnosť vyrovnať sa so stresom, hypostres, ktorý považuje za zvládnuteľný. Podľa toho, ako stres na človeka pôsobí, rozlišuje stres negatívny – distresa pozitívny – eustres. V skutočnosti však medzi jednotlivými typmi stresu neexistujú hranice.

  • Pozitívny stres nás posilňuje, pomáha nám nájsť vnútornú rovnováhu a stabilitu.
  • Negatívny stres sprevádza únava, bolesti hlavy, sucho v ústach, bolesti krčnej chrbtice, trasenie rúk, podráždenosť, nervozita, plačlivosť, hádavosť, tiky, depresia, zabúdanie, poruchy spánku, problémy v komunikácii s ľuďmi, nezáujem o dôležité veci, nechutenstvo, prejedanie sa. Takýto stres je vyčerpávajúci.

Z fyziologického hľadiska je stres individuálnou odpoveďou na nadmernú fyzickú, emočnú alebo intelektuálnu záťaž.

Medzi typické navonok pozorovateľné príznaky stresu patria:

  • fyziologické príznaky stresu - ide napríklad o zvýšenie telesného tlaku, zrýchlenie dýchania, bolesti hlavy, krku, chrbta, nevoľnosť a žalúdočné kŕče, poruchy trávenia, hnačka, potenie, zmeny hmotnosti a iné;
  • emocionálne príznaky stresu – ide o prežívanie neistoty, úzkosti až depresie, zúfalstva, stratu schopnosti sústredenia, roztržitosť, pocity izolovanosti, bezmocnosti, neschopnosť rozhodovania, hnev, zlosť a iné;
  • behaviorálne príznaky stresu -ich dôsledkom môžu vzniknúť poruchy medziľudských vzťahov, prejavy podráždenosti, útočnosť, neovládané prejavy emócií, utiahnutosť a iné. Príznakom môžu byť aj špecifické reakcie v podobe úniku, pasivity alebo neprimeraného útoku na zdroj stresu (Křivohlavý, 1994).

Na vzniku stresových situácií v materskej škole sa môže podieľať viacero faktorov, ktoré môžu negatívne vplývať na zdravie a kvalitu vzťahov medzi zamestnancami.

Príklad:

Neprimerané požiadavky zo strany riaditeľky, ponižovanie zamestnancov, vzájomná nedôvera, nedodržiavanie pravidiel a etických noriem, konflikty medzi zamestnancami, spôsob komunikácie, intrigy, ohováranie, ignorovanie zamestnancov riaditeľkou, bagatelizovanie až znevažovanie dobrých výkonov zamestnancov, kritizovanie a zveličovanie drobných nedostatkov v práci, nerovnomerné rozdeľovanie úloh riaditeľkou, hľadanie chýb na druhých a autoritatívny štýl riadenia.

Dlhodobý stres má na človeka ničivý dopad, preto je dôležité sa mu vedieť vyhnúť. Nie vždy sa to však dá. Preto je dôležité zvoliť si v boji so stresom takú stratégiu, ktorá nám pomôže udržať si psychickú a fyzickú rovnováhu.

Odporúčanie

Pre zvládanie stresu považujeme za dôležité stanoviť si priority a nerobiť viac vecí naraz, naplánovať činnosti a zorganizovať si čas, dopriať si čas na oddych, naučiť sa povedať „nie“, otvorene vyjadrovať svoje pocity, myslieť pozitívne, v napätej situácii zachovať rozvahu, ovládať svoje emócie, konflikt riešiť empaticky a konštruktívne.

Syndróm vyhorenia ako dôsledok dlhodobého stresu

Tam, kde chýbajú korektné vzťahy, kde vládne napätie a stres, hrozí zhoršenie kvality vzťahov, klesajúci pracovný výkon zamestnancov a strata motivácie naďalej sa angažovať v práci. Ak sú však zamestnanci vystavovaní nadmernej záťaži a stresu dlhšiu dobu, môže dôjsť až k tzv. syndrómu vyhorenia, kedy kolegovia strácajú schopnosť radovať sa z práce, komunikovať medzi sebou a všetko vidia v negatívnom svetle.

Syndróm vyhorenia patrí medzi veľmi nepríjemné a negatívne emocionálne javy v živote človeka. Ako prvý pojem burn-out syndrome v psychologickej literatúre uviedol v roku 1974 Herbert J. Freudenbergera definoval ho takto: „Bourn-out je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie (svoj entuziazmus) a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily)“ (Křivohlavý, In: Nosková – Pavúrová, 2020). Iní autori syndróm vyhorenia chápu ako subjektívne prežívanie fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania spôsobeného dlhodobými emocionálne náročnými situáciami. Podľa Hartla (2004) sa syndróm vyhorenia u človeka prejavuje stratou profesionálneho alebo osobného záujmu o prácu v dôsledku dlhoročného emocionálneho vyčerpania.

Spoločnými znakmi takmer všetkých definícií syndrómu vyhorenia je, že:

  • sa najčastejšie vyskytuje v pomáhajúcich profesiách, kde sa vyžaduje kontakt s ľuďmi,
  • je predovšetkým psychického charakteru, ktorého kľúčovou zložkou je emocionálne a kognitívne vyčerpanie,
  • je dôsledkom dlhodobého chronického stresu.

Fázy syndrómu vyhorenia

Aj v materskej škole môže v učiteľskom kolektíve dochádzať k syndrómu vyhorenia, ktoré sa prejaví až po určitom čase. Celý proces, ktorého vyvrcholením je syndróm vyhorenia, môže trvať niekoľko rokov a môžeme vnímať, že prebieha v nasledujúcich fázach:

  1. NADŠENIE – človek sa s elánom vrhá do práce, má veľké očakávania, vysoké ideály, zanedbáva svoje voľnočasové aktivity na úkor angažovania sa vo všetkých činnostiach a aktivitách školy, cíti nadšenie zo sociálnych kontaktov so spolupracovníkmi a s nadriadenými.
  2. STAGNÁCIA – počiatočné nadšenie upadá, ideály sa nedarí realizovať, očakávania uznania za prácu nadčas prichádzajú sporadicky, požiadavky vedenia, rodičov detí obťažujú. Vnímame, čo všetko sme obetovali na úkor vlastnej rodiny, voľného času a pod.
  3. FRUSTRÁCIA – vnímame materskú školu negatívne, stále viac si uvedomujeme, že naša práca je nedocenená zo strany vedenia, čo nás frustruje, práca začína byť chaotická a nesystematická, narastajú konflikty s nadriadenými, objavujú sa prvé emocionálne a fyzické príznaky vyhorenia.
  4. APATIA – stávame sa apatickými voči práci, požiadavkám nadriadených, stagnuje komunikácia s kolegami, odmietame prácu nadčas, inovácie, robíme iba to najnevyhnutnejšie, vyhýbame sa akýmkoľvek aktivitám prevláda únava, vyčerpanie.
  5. VYHORENIE– úplná strata sebavedomia, sebaúcty, sebahodnotenia, strata sebamotivácie k akýmkoľvek činnostiam a aktivitám v práci, dosiahnutie absolútneho emocionálneho a fyzického vyčerpania (spracované podľa Pavúrová – Nosková, 2020).

Existuje množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na vznik syndrómu vyhorenia. Môžu súvisieť s osobnosťou človeka, s pracovným a rodinným prostredím, alebo s výkonom práce a jeho profesiou.

Príklad:

Perfekcionizmus, preceňovanie alebo podceňovanie svojich schopností, spochybňovanie vlastnej profesionality, úzkostlivosť, workoholizmus, nízke ale aj vysoké sebavedomie, strata sebaovládania a sebadôvery, slabá odolnosť voči záťaži, vysoká alebo príliš nízka miera empatie, dlhodobý stres, strata ideálov, zmätok v rebríčku hodnôt, nerozhodnosť vo veciach názorov a postojov, súperenie a porovnávanie svojich výkonov s výkonmi iných, pracovné prostredie – nedostatočné materiálne a technické vybavenie, narušená vzájomná komunikácia a pracovné vzťahy, dlhodobá kritika zo strany vedenia, mobbing a bossing na pracovisku, nedostatok kladného oceňovania a pochvaly, strata úcty a rešpektu, nedostatočné a zmätočné informácie, nedostatočné finančné ohodnotenie, pribúdajúci počet detí s poruchami správania.

Uvedené faktory majú na každého človeka v pedagogickom tíme iný vplyv. V materskej škole syndróm vyhorenia nezaťažuje iba osobu, ktorá ním trpí, ale zaťažuje aj okolie a celé školské prostredie. U učiteliek a riaditeliek sa to premieta najmä do vzťahov a postojov k deťom, rodičom, kolegyniam a neskôr aj k vlastnej rodine a sebe.

Považujeme za dôležité snažiť sa uplatňovať taký životný štýl a spôsob práce, ktorý človeku pomôže minimalizovať výskyt stresových situácií na pracovisku.

Odporúčanie

V prevencii pred syndrómom vyhorenia odporúčame:

  • stanoviť si pracovné i súkromné priority, neplytvať energiou na nepodstatné veci,
  • dodržiavať životosprávu a psycho-hygienické zásady,
  • správať sa asertívne a vedieť povedať „nie“ v odôvodnených prípadoch,
  • myslieť pozitívne, vyhýbať sa negatívnym myšlienkam a sebaľútosti,
  • vedieť sa odosobniť od problémov a konfliktov druhých,
  • venovať sa sebareflexii a uvedomeniu si vlastných silných a slabých stránok,
  • znížiť príliš vysoké očakávania voči sebe, deťom, kolegyniam a rodičom,
  • hľadať sociálnu oporu v ľuďoch, s ktorými môžeme zdieľať svoje pocity,
  • snažiť sa o konštruktívne riešenie problémov,
  • naučiť sa adekvátne riešiť záťažové situácie,
  • pestovať dobré medziľudské vzťahy na pracovisku,
  • vytvárať neformálne stretnutia zamestnancov aj mimo pracoviska,
  • jasne zadefinovať kompetencie a zodpovednosť zamestnancov za pridelené úlohy.

Aktívne využívanie uvedených preventívnych opatrení môže výraznou mierou eliminovať riziko vyhorenia u zamestnancov. Dôležité je uvedomiť si, že kvalitne vykonávať svoju prácu môžeme iba vtedy, ak máme sami dostatok vnútorných síl a energie.

LITERATÚRA:

  1. BIELESZOVÁ, D. 2019. Kvalita vzťahov v školskom prostredí (2). [online]. Dostupné z https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/kvalita-vztahov-v-skolskom-prostredi-2.m-634.html.
  2. GAJDOŠOVÁ, E. – HERÉNYIOVÁ, G. 2002. Škola rozvíjania emocionálnej inteligencie žiakov. Bratislava: Príroda, 2002. ISBN 80-07-01177-3.
  3. GOLEMANN, D. 1997. Emoční inteligence. Praha: Columbus, 1997. ISBN 80-85928-48-5.
  4. HARTL, P. 2004. Stručný psychologický slovník. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-803-1.
  5. KŘIVOHLAVÝ, J. (1994). Jak zvládat stres. Praha: Grada, 1994. ISBN 80-7169-121-6.
  6. OBDRŽÁLEK, Zdeněk. 1971. Riadenie školy ako pedagogická vedná disciplína. [online]. Dostupné na internete: https://pages.pedf.cuni.cz/pedagogika/?p=8420&lang=cs.
  7. SCHWARZ, M. 2012. Osobnostné charakteristiky manažéra v kontexte sociálnej kompetencie. In: NOSKOVÁ, I. – PAVÚROVÁ, E. 2020. Sebariadenie a manažérska etika 1. Bratislava, MPC. 2020. ISBN 978-80-565-1455-9.
  8. VÝROST, J. - SLAMĚNÍK, I. 2008. Sociální psychologie. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008. 404 s. ISBN 8024714288.
  9. WILDING, Christine. 2010. Emóční inteligence: Vlyv emocí na osobní a profesní úspěch. Praha: Grada, Publishing, a.s., 2010. 240 s. ISBN 978-80-247-2754-7.
  10. ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: Svornosť, a.s., 2004. ISBN 80-10-00456-1.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály