Vnútorné predpisy v prostredí škôl a školských zariadení

Vo vzťahu k vnútorným, resp. interným predpisom školy a školského zariadenia sa treba zaoberať:

1. charakterom predpisu - či ide o povinný dokument alebo dokument, ktorého vydanie je v kompetencii školy, ale na báze dobrovoľnosti,
2. obsahom dokumentu,
3. procesom vydania, príp. aj schválenia dokumentu,
4. označením dokumentu,
5. rozsahom záväznosti dokumentu.

Ad a) - Povinné interné predpisy sú tie, o ktorých všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujú, že ich škola alebo školské zariadenie má mať. Môže ísť aj o situáciu, keď všeobecne záväzný právny predpis určuje, že ide o dokument, ktorý majú mať určité subjekty, pričom škola alebo školské zariadenie spadá do tejto kategórie subjektov. To znamená, že zákon, resp. iný všeobecne záväzný právny predpis nemusí priamo určovať, že takýto predpis musí mať škola alebo školské zariadenia.

Príklad: Ako príklad možno uviesť pracovný poriadok. Podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“) zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V tomto prípade zákon ustanovuje povinnosť vydať pracovný poriadok pre zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, medzi ktorých patrí väčšina škôl a školských zariadení.

Okruh interných predpisov, ktoré škola a školské zariadenie môže ale nemusí mať, vyplýva buď zo všeobecne záväzných právnych predpisov (priamo alebo nepriamo z kontextu príslušných ustanovení), alebo potreba ich vydania vyplýva z vnútorných potrieb školy alebo školského zariadenia.

Ad b) - Obsah interného predpisu závisí od problematiky, ktorú rieši, resp. vyplýva z účelu, pre ktorý bol vydaný. Ak je vydanie interného predpisu upravené v zákone, zo zákona vyplýva, čo má byť predmetom úpravy predpisu.

Príklad: Napríklad § 14b zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) upravuje príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za vedenie služobného motorového vozidla. Podľa § 14b ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. podmienky na poskytovanie príplatkov podľa odsekov 1 a 2 zamestnávateľ upraví v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Zákon, príp. iný všeobecne záväzný právny predpis upravuje, čo má byť obsahom interného predpisu len rámcovo, príp. príkladmo. V žiadnom zákone sa nedočítame, ako vytvoriť obsah konkrétneho predpisu, čo má obsahovať, akú má mať štruktúru a pod., preto tvorbu interného predpisu možno považovať za najväčšiu komplikáciu pri vydávaní interného predpisu. Pri tvorbe obsahu vnútorného predpisu platí, že nemôže byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi ani vnútornými riadiacimi aktmi Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“).

Ad c) - Proces vydania vnútorného predpisu nie je všeobecne upravený. Ak je určitý predpis upravený zákonom, zvyčajne tento zákon upravuje aj proces jeho vydania. Právne predpisy ako podmienku vydania predpisu často uvádzajú prerokovanie alebo schválenie určitým orgánom, príp.obe tieto možnosti. Ak proces vydania predpisu nie je upravený právnym predpisom, postup si môže upraviť škola alebo školské zariadenie podľa vlastných podmienok. Nevyhnutnou podmienkou platnosti vnútorného predpisu je jeho podpísanie riaditeľom, príp. zástupcom riaditeľa, ak rozsah jeho zastupovania zahŕňa aj podpisovanie vnútorných predpisov. Podmienkou účinnosti predpisu je oboznámenie osôb, voči ktorým smeruje s uvedeným predpisom. Často je podmienkou účinnosti predpisu aj jeho zverejnenie.

Ad d) - Označenie predpisu vyplýva buď z právnych predpisov, alebo ho určí škola alebo školské zariadenie podľa toho, čo upravuje. V praxi sa zvyknú používať rôzne označenia pre interné predpisy, napr. smernica, poriadok, pokyn, vnútorný/interný predpis, metodické usmernenie, opatrenie a pod. Niekedy sa vnútorné predpisy súhrne zvyknú označovať aj ako vnútorné riadiace akty. Pre niektoré vnútorné predpisy sa v praxi ustálili, resp. sú zaužívané určité názvy. Niekedy sa zvykne určovať, aké názvy sa majú používať pre vnútorné predpisy (napr. čo upravujú smernice, opatrenia, pokyny a pod.) V skutočnosti však platí, že pokiaľ názov interného predpisu nie je upravený právnym predpisom, môže si ho určiť škola alebo školské zariadenie. Pravidlá používania názvov vnútorných predpisov, ktoré nie sú určené zákonom, predstavujú len tzv. ustálenú prax. Nie je nevyhnutné zotrvávať na tejto praxi, keďže sa môže líšiť v závislosti od typu inštitúcie, resp. od rezortu, do ktorého inštitúcia patrí.

Ak zákon neurčuje názov interného predpisu a škola alebo školské zariadenie si nie je istá použitím určitého typu názvu (smernica, pokyn atď.), vhodným riešením je použiť len všeobecný pojem - vnútorný predpis.

Ad e) - Zo špecifického postavenia škôl vyplýva aj záväznosť pre rôzne okruhy osôb. Môže ísť napríklad o zamestnancov, príp. užšie vymedzený okruh zamestnancov (napr. len pedagogickí zamestnanci), žiakov, príp. iné osoby vstupujúce do objektu školy alebo školského zariadenia. Okruh osôb, voči ktorým smeruje interný predpis, vyplýva z charakteru daného predpisu.

Najbežnejšie interné predpisy v školskom prostredí

V príspevku nemožno podať vyčerpávajúci výpočet vnútorných predpisov školy a školského zariadenia z dôvodu, že okruh vnútorných predpisov je daný postavením, zameraním a okolnosťami v konkrétnej škole alebo školskom zariadení. Priblížime však základné a najbežnejšie interné predpisy v prostredí škôl a školských zariadení, resp. upozorníme na predpisy, ktoré školy a školské zariadenia musia mať.