Učiteľ, osvetový pracovník a pamätník – život Jána Kubačku

Ján Kubačka sa narodil 6. decembra 1904 v Dolnom Kubíne. Po absolvovaní základného školského vzdelania maturoval v roku 1923 na Učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepliciach. Krátko po skončení stredoškolského vzdelania pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Zaškove (okres Dolný Kubín).^[1]

Od roku 1927 spojil svoj profesijný život s ľudovou školou v Brezovej pod Bradlom. Z obce pochádzalo niekoľko významných slovenských osobností. Samotný región sa navyše líšil od zvyšku Slovenska výrazným, miestami až väčšinovým zastúpením evanjelickej populácie. Toto prostredie ho výrazne formovalo už počas medzivojnového obdobia. Kubačka vstúpil v roku 1930 do Slovenskej národnej strany (ďalej len „SNS“), ktorá sa počas 1. Československej republiky výrazne orientovala najmä na evanjelické voličstvo.^[2]

Orientácia celého regiónu sa odrážala aj vo volebných výsledkoch. Na Slovensku dominantná Hlinkova slovenská ľudová strana (ďalej len „HSĽS“) bola v Brezovej pod Bradlom len jednou z mnohých strán medzivojnovej demokracie a nepomohlo jej ani spojenie so SNS do tzv. Autonomistického bloku vo voľbách roku 1935.^[3] Kubačka patril skôr medzi radových členov strany, viac sa zaujímal o osvetové aktivity ako činnosť v ochotníckom divadle, Matici Slovenskej alebo Sokole.^[4] Už samotné učiteľské povolanie ho predurčovalo k účasti na kultúrnom živote obce.^[5] Ako evanjelik sa rôznymi spôsobmi angažoval aj v živote evanjelickej cirkvi.^[6]

Ešte počas medzivojnového obdobia zohrával Ján Kubačka významnú úlohu v stavovských učiteľských organizáciách. Od roku 1929 pôsobil ako tajomník Zväzu slovenských učiteľov.^[7] Pravidelne komentoval dianie v školstve. Kritizoval najmä rôzne nedostatky, napríklad nízke učiteľské platy.^[8]

Na kopaniciach sa ľudáckemu režimu nedarilo presadiť ani potom, čo HSĽS získala moc v štáte a postupne rušila demokratické výsady.^[9] Naznačujú to aj výsledky volieb do autonómneho Snemu Slovenskej krajiny z 18. decembra 1938. Išlo však o voľby len v úvodzovkách, pripustená bola iba jedna kandidátna listina s dominantnou väčšinou HSĽS, pričom rôzne kroky štátnej moci znemožnili férovosť celého volebného aktu. Voliči mohli s predloženou kandidátkou len nesúhlasiť. Úplné výsledky sa nedochovali. Dobová tlač uviedla za jednotlivé okresy počet všetkých hlasujúcich, počet hlasov pre jednotnú kandidátnu listinu a počet hlasov proti nej. V okrese Myjava, kam v tom čase patrila Brezová pod Bradlom, vložilo do urny nesúhlasný hlas mierne viac než 8 % zúčastnených voličov, viac než celoslovenských 2 – 3 % voličov.^[10]

Kubačka v regióne ostal a v spoločenských aktivitách pokračoval aj po vyhlásení Slovenského štátu. Nadviazal na osvetovú činnosť z medzivojnového obdobia.^[11] Od leta 1939 pôsobil v rôznych funkciách vo vedení Zväzu evanjelickej mládeže, jednej z tolerovaných mládežníckych o