Učiteľ ako pilier prevencie a riešenia šikanovania

Šikanovanie ako globálna hrozba pre zdravie žiakov a učiteľov

Šikanovanie v školách je medzinárodne uznávaný problém verejného zdravia, ktorý vážne ovplyvňuje duševné a fyzické zdravie žiakov, nevynímajúc ani učiteľov (OECD, 2019). Aj keď sú obete šikanovania všeobecne vnímané ako najviac trpiace, empirický výskum naznačuje, že šikanujúce správanie negatívne ovplyvňuje zdravie všetkých, ktorí sú priamo alebo nepriamo zainteresovaní, vrátane tých, ktorí šikanujú, a aj publikum, ktoré prejavy šikanovania pozoruje (Rivers et al., 2009).

Šikanovanie je zákernou chorobou skupinovej demokracie, pretože jeho vírus napáda práve tie skupiny, ktorých členovia by si logicky mali byť vo všetkom rovní.

Nedávna štúdia van Gils et al. (2023) skúmala, ako postoje učiteľov voči šikanovaniu (napr. vnímanie jeho závažnosti, prejavovanie empatie, dôvera vo vlastné schopnosti jeho riešenia a jeho interpretácia) ovplyvňujú päť rôznych spôsobov, ktorými učitelia podľa žiakov reagujú na šikanovanie. Tieto reakcie zahŕňali nezasahovanie, použitie trestov, podporu obetí, mediáciu medzi zúčastnenými stranami a skupinové diskusie.

Cieľom bolo tiež zistiť, ako žiaci vnímajú správanie učiteľov pri stretnutí so šikanovaním. Štúdie sa zúčastnilo 999 žiakov základných škôl a 59 učiteľov.

Výsledky ukázali, že postoje a názory učiteľov na šikanovanie sa nie vždy zhodujú s tým, ako ich reakcie na šikanovanie vnímajú samotní žiaci.

Zistilo sa, že žiaci v rôznych triedach a rôznych časových obdobiach hodnotia reakcie učiteľov veľmi odlišne. To znamená, že žiaci a učitelia môžu mať rôzne pohľady na rovnaké situácie. Tieto rozdiely treba brať do úvahy pri riešení šikanovania v školách.

Štúdia od Campaerta a kol. (2017) sa zaoberala rôznymi spôsobmi, akými učitelia reagujú na šikanovanie, a ich vplyvom na morálne správanie žiakov. Zohľadňuje teórie sociálno-kognitívneho vývinu a morálnych domén, ktoré naznačujú, že žiaci spracovávajú správanie učiteľov kognitívne, pričom reakcie učiteľov na šikanovanie môžu ovplyvniť úroveň morálnej neangažovanosti u žiakov. Ide o stav, keď jednotlivec ospravedlňuje svoje neetické alebo nesprávne konanie tým, že ignoruje jeho dôsledky. Výskumu sa zúčastnilo 609 žiakov (priemerný vek 11,47 roka) z 34 tried v strednom Taliansku. Žiaci hodnotili, ako často sa zapájali do šikanovania, a tiež správanie učiteľov pri riešení šikanovania a viktimizácie na škále od 1 do 5.

Zistilo sa, že nezasahovanie učiteľov zvyšovalo morálnu neangažovanosť žiakov a sankcie znižovali morálnu neangažovanosť žiakov.

Výsledky ukazujú, že morálna neangažovanosť je dôležitým sprostredkovateľom vplyvu učiteľských reakcií na šikanovanie. Učitelia majú zásadnú úlohu nielen v priamej intervencii proti šikanovaniu, ale aj v podpore morálneho vývinu žiako