Trauma ako bariéra pre učenie sa

Čo je trauma a aké sú jej dôsledky?

Traumatický stres, resp. trauma je emocionálna reakcia na extrémne stresujúcu udalosť. „Udalosť sa stáva traumatickou, keď z rôznych dôvodov prekročí schopnosť človeka emočne ju zvládnuť“ (Praško a kol., 2008). Trauma teda nie je len udalosť, ale predovšetkým reakcia na jednu alebo viacero preťažujúcich stresových udalostí, ktoré podkopávajú schopnosť jedinca vyrovnať sa s nimi. Ide o udalosť, alebo sériu udalostí, ktoré jednotlivec prežíva ako fyzicky alebo emocionálne škodlivé či život ohrozujúce, majúce trvalé nepriaznivé účinky na jeho duševnú, fyzickú, sociálnu alebo duchovnú pohodu (SAMHSA, 2025).

Vplyv tejto situácie môže závisieť od povahy a dĺžky trvania traumatizujúcej udalosti. Môže sa prejaviť ako akútna trauma – vzniká po akútnej, jednorazovej, silne stresujúcej udalosti (prepadnutie, nehody, prírodné katastrofy, náhla strata blízkej osoby). Prejavuje sa ako akútna stresová reakcia, môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSP), ktorá predstavuje oneskorenú reakciu na stresujúcu udalosť a prejavuje sa opakovanými spomienkami (flashbackmi), nočnými morami, úzkosťou, nespavosťou, podráždenosťou, somatickými problémami, problémami s pamäťou a koncentráciou (DSM-5, 2015).

Podľa počtu udalostí môžeme rozlíšiť monotraumu a komplexnú traumu. Komplexná trauma (C-PTSD) vzniká ako dôsledok dlhodobého, opakovaného a často interpersonálneho traumatizujúceho zážitku, najmä v detstve, keď je dieťa závislé od svojich opatrovateľov a nemá možnosť uniknúť. Ide o zneužívanie, zanedbávanie, domáce násilie, ale aj život v zóne konfliktu. Táto trauma narúša sebaúctu, reguláciu emócií a vytváranie vzťahov. Vývojová trauma je podobná komplexnej traume, no zameriava sa na vplyv chronického nedostatku bezpečia v kritických obdobiach vývinu dieťaťa. Narúša vývin mozgu a nervového systému, čo má dlhodobé dôsledky na emocionálnu reguláciu, kognitívne funkcie a sociálne zručnosti (van der Kolk, 2021).

Odhady frekvencie a závažnosti týrania detí vo svete sú nejasné, pretože veľká časť ostáva skrytá a nehlásená kvôli strachu, stigme a spoločenskej akceptácií tohto typu násilia (SAMHSA, 2025). Celosvetovo sa fyzické násilie v rodinách vyskytuje cca u 22,6 % rodín, v sexuálnom zneužívaní sú veľké rozdiely medzi pohlaviami, až 18 % žien uvádza sexuálne násilie v detstve oproti 7,6 % mužov (Stoltenborgh, et al, 2015). Na Slovensku až 46 % ľudí zažilo v detstve dlhodobé traumatické zážitky. Až 80 % týrania páchajú rodičia alebo opatrovníci. Rizikové faktory sú chudoba, duševné problémy, nízke vzdelanie, alkohol a drogy, vlastné týranie v detstve a rozpad rodiny alebo násilie v rodine.

Vzhľadom na vysokú prevalenciu traumatických skúseností je takmer isté, že väčšina pedagógov sa stretne so študentmi postihnutými traumou. Školy majú záujem na riešení tohto problému, pretože traumatizovaní študenti majú často problémy s učením a správaním, ktoré priamo ovplyvňujú ich akademický úspech a fungovanie v škole (Hughes a kol., 2017). Tradičné reakcie na náročné správanie študentov sa často zameriavajú na vonkajšie prejavy, pričom sa pýtajú „Čo je s tebou zle?“ Avšak, ak sa na správanie študentov pozeráme optikou informovanou o traume, perspektíva sa mení na „Čo sa ti stalo?“ (Klepáčková a kol., 2020). Tento posun je zásadný, naznačuje, že mnohé problémy so správaním, ako sú výbuchy hnevu, sociálne stiahnutie alebo nepozornosť, nie sú len nevhodným správaním, ale príznakmi hlbšieho vplyvu traumy. Bez pochopenia a riešenia tejto základnej príčiny budú intervencie zamerané len na správanie pravdepodobne neúčinné a môžu dokonca viesť k ďalšej retraumatizácii študentov.

Vysoká prevalencia nepriaznivých skúseností z detstva znamená, že trauma nie je izolovaný problém postihujúci len niekoľko študentov, ale rozšírená realita, ktorá ovplyvňuje významnú časť študentskej populácie.

Potreba bezpečia a trauma

Ak sa zameriavame len na akademické výsledky detí a rast a ich problémy hodnotíme z pohľadu „Čo je s tebou zle?“, bez zohľadnenia ich základných potrieb, ignorujeme základný faktor ich rastu. Pot