Stratégie zvládania nadlimitnej záťaže

Enormná záťaž dnešných dní zanecháva následky v našich životoch i v našej práci a vysoko prekračuje limity únosnosti. Dôsledkom je stres, ktorý vedie k syndrómu vyhorenia, k duševnej deprivácii, k strate motivácie, k zmenám v správaní, k deštruktívnemu správaniu, k emotívnemu prežívaniu bežných situácií, k spoločenskej izolácii, aj k sociálno-patologickým javom.

K najstresujúcejšiemu prostrediu v súčasnej dobe nepochybne patrí pracovné prostredie, v ktorom dospelý človek trávi podstatnú časť svojho života (Kačmárová, Kravcová, 2011).

So stresovými situáciami a psychickou záťažou sa vyrovnávame rôznymi spôsobmi. Podľa Bieleszovej a Koreňovej (2021) je dôležité si ujasniť:

• Ktoré podnety v nás vyvolávajú negatívne emócie?
• Kedy prestávame kontrolovať svoje správanie?
• Čo sa deje s mojimi pocitmi?
• Čo môžeme považovať za nadlimitnú záťaž?
• V ktorom období ju pociťujeme intenzívnejšie?

Ak si úspešne odpovieme na vyššie zmienené otázky a nájdeme na ne pravdivé odpovede, identifikujeme to, čo spôsobuje neúnosný tlak na našu psychiku. V ďalšom kroku potom môžeme využiť stratégie a techniky, ktoré nám pomôžu sa s touto nadlimitnou záťažou vyrovnať.

Stratégie a techniky zvládania nadlimitnej záťaže

Stratégie a techniky zamerané na zvládanie nadlimitnej záťaže nám poskytujú priestor na sebapoznanie a osobnostný rozvoj, pomáhajú nám predchádzať syndrómu vyhorenia – strate energie a chuti do života. Už len samotný fakt, že si uvedomíme, čo nám spôsobuje stres a psychické vypätie je prvým základným a veľmi dôležitým krokom na ceste k spokojnému životu. Ak identifikujeme zdroj stresu, v ďalšom kroku by sme mali prevziať vlastnú zodpovednosť za podiel, ktorý máme na tom, ako veľmi nás stres ovláda a v akej miere sa mu my sami poddávame.

Sebapozorovaním najlepšie zistíme, ako sa v strese správame, aké sú naše myšlienky, emócie. Všetky zistenia si zaznamenávajme. Odhalíme tak vhodné i nevhodné spôsoby, ktorými (ne)zvládame stres.

Nevhodnými stratégiami zvládania stresu sú napríklad: fajčenie, alkohol, „stratenie sa“ vo virtuálnom svete sociálnych sietí či počítačových hier, užívanie liekov, vyhýbanie sa povinnostiam – ich odkladanie na neskôr, používanie zvýšeného hlasu, nedorozumenia, hádky, výbuchy hnevu, v krajnom prípade aj fyzické násilie.

Z výsledkov sebaanalýzy by sme sa mali poučiť, prijať závery nášho pozorovania, dodať si odvahu a naučiť sa používať také stratégie a techniky, aby sme zdravším a vhodnejším spôsobom zvládli záťaž, ktorá prekračuje hranice únosnosti.

JA - výrok

JA - výrok stratégia nám pomáha vyjadriť, ako sa v konkrétnej chvíli cítime, identifikovať svoje pocity, opísať situáciu z nášho uhla pohľadu, vysvetliť si, prečo sa tak cítime a zároveň načrtnúť možné spôsoby riešenia (Bielezsová, Koreňová, 2021). Je to efektívna komunikačná zručnosť zameraná na zvládanie negatívnych emócií. Táto komunikácia nie je hodnotiaca. Ide o prijatie svojich pocitov, tzv. empatickú reakciu, ktorá umožňuje neobviňujúcim spôsobom hovoriť o tom, čo prežívame a čo si prajeme alebo očakávame (Višňovská, 2016).

Copingové stratégie

Na vedomé zvládnutie nadlimitnej záťaže Bielezsová a Koreňová (2021) odporúčajú copingové stratégie. Podľa Lazarusa a Folkmanovej (1984) je to „súbor behaviorálnych a kognitívnych snažení zameraných na zvládnutie, redukovanie alebo tolerovanie vnútorných a vonkajších požiadaviek, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú zdroje indivídua“.