Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Štátna ľudová a meštianska škola v Malackách
Dátum: Rubrika: Z histórie školstva
PO MNÍCHOVSKEJ DOHODE. V SPOMIENKACH NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV
Podpis Mníchovskej dohody na jeseň 1938 odštartoval sériu politických a spoločenských zmien, ktoré sa v priebehu niekoľkých mesiacov prejavili aj v prostredí malackej školy. Kronika Štátnej ľudovej a meštianskej školy v Malackách zachytáva, ako sa autonómia Slovenska, odchod českých učiteľov, nástup ľudáckej ideológie a krátka nemecká okupácia premietli do života učiteľov a žiakov.
Podpis Mníchovskej dohody spustil lavínu politických zmien, ktorých dopad sa v priebehu jedného školského roka podpísal aj na činnosti Štátnej ľudovej a meštianskej školy v Malackách. Verne to ukazuje školská kronika. Na konci existencie 1. Československej republiky platila na Slovensku 8-ročná povinná školská dochádzka. Jej absolvovanie bolo možné na ľudovej škole, ktorá však nie vždy dávala možnosť 8-ročného štúdia. Po 5. ročníku mohli deti ísť na 8-ročné gymnázium alebo meštiansku školu. Meštianska škola trvala 3 roky s možnosťou ďalšieho ročníka určeného na doplnenie praktického vzdelania. V Malackách boli ľudová a meštianska škola spojené a žiaci mohli priamo z 5. ročníka ľudovej prejsť na meštiansku školu.[1]
Pod tlakom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (ďalej len „HSĽS“) podpísali 6. októbra 1938 politické strany, s výnimkou sociálnych demokratov a komunistov, tzv. Žilinskú dohodu. Na Slovensku vznikla prvá autonómna vláda. Prvým ministrom školstva sa 7. októbra 1938 stal gymnaziálny profesor Matúš Černák, ktorého 20. januára 1939 vystriedal Jozef Sivák.[2] Politické zmeny sa vznikom autonómie neskončili. V priebehu nasledujúcich týždňov sa začal proces postupnej demontáže demokracie: činnosť niektorých politických strán bola zastavená a neskôr zakázaná. Iné strany sa museli dobrovoľne či násilne zjednotiť s HSĽS, ktorá sa stala štátostranou.[3]
Politické zmeny sa preniesli do škôl. Počas jesene boli zo školstva na Slovensku prepustení českí učitelia. Vládne vyhlásenie z februára 1939 naznačuje, že aj myšlienkové zameranie školstva malo byť iné. V kapitole o školstve sa píše: „...v novej štruktúre štátu musí dominovať idea kresťanská a národná, musia sa tieto mravné prvky v plnej miere uplatňovať aj vo výchove a výučbe...“ Reálnymi krokmi sa ideová zmena mala premietnuť do odstránenia či úpravy prvkov československého vzdelávacieho systému, napr. koedukácie chlapcov a dievčat, zmenou postavenia náboženstva vo vzdelávacom systéme. Mal vzrásť význam cirkevných škôl. Predzvesťou budúcej perzekúcie židovského obyvateľstva bol plán zriadiť na štátnych školách oddelené triedy pre židovských žiakov.[4]
Spomínané fenomény sa nevyhli ani Malackám. 31. októbra 1938 bol z funkcie odvolaný dlhoročný riaditeľ Václav Lízner, ktorý pochádzal z Čiech. Riaditeľom bol poverený „najstarší Slovák“ František Konečný. Ten ešte pred Mníchovskou doh
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Manažment školy v praxi 11/2025