Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Spokojnosť v práci ako ochranný faktor voči syndrómu vyhorenia

Dátum: Rubrika: Výskum

Príspevok je zameraný na pracovnú spokojnosť a syndróm vyhorenia u akademických pracovníkov. Cieľom je zistiť, aký vplyv má pracovná spokojnosť na mieru syndrómu vyhorenia u akademických pracovníkov. K hlavným výsledkom patrí zistenie, že najmä sociálne prostredie pracoviska, konkrétne spokojnosť s kolektívom a vedením v práci, môže slúžiť ako protektívny faktor voči syndrómu vyhorenia na akademickej pôde. Veríme, že hoci čerpáme  z prostredia pohľadov vysokoškolských učiteľov, príspevok bude podnetný aj pre učiteľov základných a stredných škôl. Umožní poznanie postojov vysokoškolských učiteľov, z ktorého napokon zistíme, že problémy učiteľstva z hľadiska opisovanej témy sú približne rovnaké u všetkých učiteľov.

Faktory pracovnej spokojnosti

Pracovná spokojnosť je zložitý a bohato štruktúrovaný jav, ktorý je potrebné akceptovať v dvoch sémantických odlišnostiach (Štikar a kol., 2003):

  1. spokojnosť v práci, ktorá je obsahovo širším pojmom a zahŕňa komponenty, ktoré sa vzťahujú k osobnosti pracovníka, k bezprostredným (napr. fyzikálnym) a všeobecnejším (vyplývajúcim napríklad z fungovania organizácie) podmienkam,
  2. spokojnosť s prácou, čo je obsahovo užší pojem a je spojený s výkonom konkrétnej činnosti, s jej psychickými a fyzickým nárokmi, špecifickým pracovným režimom, spoločenským ohodnotením a pod.

K faktorom spokojnosti v práci patrí (Výrost, Slaměník, 1998):

  • Vykonávaná práca – vzťah vykonávanej práce a pracovnej spokojnosti je zložitý – jednak tu hrá rolu spoločenské ocenenie a prestíž profesie a jednak konkrétne prostredie, v ktorom sa vykonáva. Nemenej dôležité je subjektívne hodnotenie profesie a miera identifikácie pracovníka s profesiou. Možno konštatovať, že zaujímavá a rozmanitá práca pozitívne ovplyvňuje spokojnosť.
  • Podmienky práce – fyzikálne podmienky (osvetlenie, hluk, teplota, vlhkosť vzduchu, prašnosť atď.) ovplyvňujú celkovú pohodu na pracovisku a vytvárajú jeho štandard, pričom ich význam rastie najmä v prípadoch, ak sú nepriaznivé a vytvárajú nepohodu.
  • Mzda – finančné ohodnotenie pôsobí ako silný faktor nespokojnosti v prípade, že je vnímaný nepriaznivo. Pre niektorých je dominantnou veličinou a môže byť súčasťou ich osobnej prestíže.
  • Pracovný postup – znalosť možnosti kariérneho postupu vo veľkej miere ovplyvňuje pracovnú motiváciu, na pracovnú spokojnosť má však diferencovaný vplyv. Postup na základe pracovných výsledkov je cenený viac, ako postup na základe odpracovaných rokov.
  • Pracovná skupina – prostredie pracovnej skupiny je veľmi intenzívne prežívané pre jeho vplyv na svojich členov. Skupina plní viaceré funkcie (poradnú, korekčnú, facilitačnú a pod.), umožňuje jedincovi uspokojenie mnohých spoločenských potrieb a vytvára kvalitu spoločenskej klímy. Všetky tieto prejavy môžu na jednotlivca pôsobiť ústretovo alebo odmietavo. Nespokojnosť s touto oblasťou je veľmi ťažko kompenzovateľná a vytvára vážny problém pri pôsobení pracovníka v organizácii.
  • Ø Vedenie pracovnej skupiny – spôsob vedenia je úzko spojený s osobnosťou manažéra, resp. vedúceho. Do popredia vystupujú jeho osobnostné špecifiká, záujem o podriadených, riadiaci štýl. Nespokojnosť s vedúcim a permanentné konflikty majú značnú váhu pri rozhodovaní o odchode z organizácie. Na pracovnú spokojnosť kladne vplývajú dve dimenzie spôsobu vedenia:
  1. zameranie vedúceho na svojich podriadených – záujem o ich prácu, podpora odborného rastu, akceptovanie názorov na spôsob vykonávania práce, neformálna komunikácia s podriadenými a pod.;
  2. participatívne vedenie – podriadení viac ovplyvňujú vlastnú prácu, podieľajú sa na rozhodnutiach, vyjadrujú sa k zámerom a cieľom pracovnej skupiny a pod. Je preukázané, že vytváranie participatívnej klímy má väčší vplyv na spokojnosť, ako účasť na čiastkových a špecifických rozhodnutiach (Štikar a kol., 2003).

K ďalším faktorom možno ešte zaradiť organizáciu práce, informovanosť zamestnancov a nedostatočnú komunikáciu na všetkých úrovniach (Výrost, Slaměník, 1998). Osobnostné faktory tiež ovplyvňujú pracovnú spokojnosť, resp. nespokojnosť, jedná sa najmä o faktory: vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, pracovné skúsenosti, profesionálna úroveň, intelekt a súbor schopností (Štikar a kol., 2003).

Pracovná spokojnosť vo vzťahu k syndrómu vyhorenia

Pracovná spokojnosť je podľa Průchu (2002) dôležitým determinantom vykonávania učiteľskej profesie. Od učiteľov, ktorí sú veľmi nespokojní v oblasti práce, nemožno očakávať, že budú veľmi úspešní či užitoční vo svojom povolaní. Nespokojnosť s prácou zvyšuje i riziko vzniku syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je podľa Pines a Aronson (1983) definovaný ako stav fyzického, emocionálneho a duševného vyčerpania, ku ktorému dochádza v dôsledku dlhodobého zotrvávania v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Táto emocionálna náročnosť najčastejšie nastane, keď sa spoja veľké očakávania s chronickými situačnými stresmi.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály