Reforma školstva

Zavedenie povinného predškolského vzdelávania

Z pohľadu odborníkov na predprimárne vzdelávanie oceňujeme zavedenie reforiem zahŕňajúcich materské školy do systému povinného vzdelávania, podobne ako vo viacerých európskych krajinách. Dlhodobo boli predškolské zariadenia vnímané predovšetkým ako forma sociálnej podpory rodinám, pričom ich vzdelávacia úloha bola podceňovaná. Súčasná reforma reflektuje rastúce uvedomenie spoločnosti o kľúčovom význame predškolskej prípravy pre rozvoj detí do 6. roku života.

Povinná predškolská výchova na Slovensku bola zavedená od septembra 2021. Týka sa všetkých detí, ktoré dovŕšili 5. rok života. Tieto deti majú povinnosť navštevovať materskú školu, resp. plniť povinné predprimárne vzdelávanie iným spôsobom (napr. prostredníctvom individuálneho vzdelávania).

V súčasnosti už môžeme konštatovať, že zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre 5-ročné deti na Slovensku od septembra 2021 predstavuje dôležitý krok v oblasti výchovy a vzdelávania. Tento krok mal za cieľ zvýšiť účasť detí na predprimárnom vzdelávaní, najmä tých zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa Pupalu (2020) formálnym pozitívom je tiež skutočnosť, že Slovensko prestalo zaostávať v počte detí zúčastňujúcich sa na predškolskom vzdelávaní. Jeho implementácia však priniesla rôzne výhody a výzvy, ktoré sa prejavili v praxi.

Výhody zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania

Medzi nesporné výhody, ktoré vyzdvihujú aj učitelia, patria:

• Zvýšenie zaškolenosti detí. Povinné predškolské vzdelávanie prispelo k zvýšeniu miery zaškolenosti detí vo veku 5 rokov. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sú lepšie pripravené na vstup do základnej školy, čo môže pozitívne ovplyvniť ich ďalší vzdelávací a osobnostný rozvoj. Deťom, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu navštevovať MŠ, alebo ich rodičia majú záujem o inú formu predškolského vzdelávania, je umožnené domáce vzdelávanie.
• Podpora detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zavedenie povinného vzdelávania pomohlo deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia získať prístup k vzdelaniu, ktoré by inak nemuseli mať. Zámerom tohto kroku bola eliminácia rizík ich školského zlyhania a predčasného ukončenia vzdelávania.
• Podpora rozvoja všetkých detí. Kvalitné predškolské vzdelávanie podporuje rozvoj jazykových, kognitívnych a sociálnych zručností detí, čo prispieva k ich lepšej pripravenosti na školu. S tým súvisí aj zníženie rizika školského zlyhania. Deti, ktoré absolvujú predškolské vzdelávanie, majú nižšie riziko školského zlyhania a predčasného ukončenia vzdelávania. Táto oblasť sa týka aj inklúzie detí so ŠVVP, ktoré by sa za bežných okolností vzdelávali separátne, alebo nedosiahli úroveň bežnej populácie.
• Zvýšenie rovnosti príležitostí. Súvisí s podporou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Povinné predškolské vzdelávanie prispelo k vyrovnaniu štartovacích podmienok pre všetky deti, čo môže viesť k väčšej rovnosti príležitostí v ďalšom vzdelávaní a v živote. Deti navštevujúce materskú školu sú lepšie pripravené plniť podmienky školskej dochádzky, nie len po kognitívnej stránke. Výhodou sú aj sociálne zručnosti, ktoré pobytom v MŠ získali, ale aj psychomotorické kompetencie, ktoré učiteľky v materských školách cielene rozvíjajú.
• Dlhodobé prínosy. Výskumy realizované najmä v krajinách, kde je povinná predškolská príprava už samozrejmosťou, naznačujú, že predškolské vzdelávanie môže mať dlhodobé prínosy, vrátane lepších výsledkov v škole a neskoršieho uplatnenia sa na trhu práce.

Výzvy a nevýhody implementácie povinného predškolského vzdelávania od 5 rokov

• Nedostatočné kapacity materských škôl. V niektorých oblastiach Slovenska je nedostatok kapacít v materských školách, čo sťažuje prijatie všetkých detí, najmä mladších ako 5 rokov. Najmä pracujúce matky sa právom domáhajú prijatia svojho dieťaťa mladšieho ako 5 rokov do materskej školy. V prípade nedostatočnej kapacity však riaditeľ MŠ nemá ako vyhovieť týmto rodičom, keďže musí v prvom rade prijať deti, ktoré dovŕšili 5 rokov. Pupala (2020) v tejto súvislosti pripomína, že okrem nárastu počtu 5-ročných detí v materských školách je ďalším zaťažujúcim faktorom aj to, že MŠ by fakticky mala držať voľné miesto aj tým deťom, ktoré do nej v skutočnosti nenastúpia, len tam evidenčne budú patriť a budú na takzvanom individuálnom (domácom) predškolskom vzdelávaní, nakoľko môže prísť jedného dňa k rozhodnutiu, že individuálne vzdelávanie dieťaťu neprospieva. Vtedy dieťa musí nastúpiť na denné vzdelávanie v príslušnej materskej škole. Napriek tomu, že mnohé mestá a obce budujú nové materské školy a zvyšujú počet miest, v niektorých oblastiach je kapacita stále nepostačujúca.
• Finančné a sociálne bariéry. Mnohé deti najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia sú vychovávané doma aj z finančných dôvodov. Niektoré rodiny čelia finančným prekážkam pri zabezpečovaní predškolského vzdelávania. Náklady na stravovanie, oblečenie, financovanie výletov, príp. nadštandardných aktivít, ktoré ponúka MŠ (kurzy plávania, lyžovania, korčuľovania, keramiky a pod.) a niektoré ďalšie výdavky predstavujú záťaž pre tieto rodiny. Deti sa niektorých aktivít preto nemôžu zúčastniť, čo zvyšuje ich frustráciu už v tomto veku.
• Problematické vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Závery Štátnej školskej inšpekcie ukazujú, že samotná účasť týchto detí na predprimárnom vzdelávaní ešte negarantuje pozitívny vplyv na neskoršie vzdelávacie výsle