Profesijný rozvoj ako nástroj strategického riadenia školy

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov predstavuje jeden z nosných pilierov zabezpečovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu a zvyšovania odborných kompetencií zamestnancov v školstve. Systémové ukotvenie tejto oblasti v slovenskej legislatíve sa opiera najmä o zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“). V kontexte zákona č. 138/2019 Z. z. nadobúda profesijný rozvoj nielen význam ako individuálne právo zamestnanca, ale aj ako riadiaci a strategický nástroj vedenia školy. Vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci, najmä riaditelia škôl a školských zariadení, sú zo zákona zodpovední za vytváranie podmienok na profesijný rozvoj a zároveň za jeho efektívne plánovanie, organizovanie a hodnotenie.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. je profesijný rozvoj procesom rozvíjania, prehlbovania, zdokonaľovania, získavania a rozširovania profesijných kompetencií, ako aj overovania a hodnotenia týchto kompetencií. Zároveň ide o proces, ktorý je úzko spätý s kariérnym systémom, hodnotením kvality a motiváciou zamestnancov.

Vedúci zamestnanci majú v rámci riadenia školy povinnosti:

• zabezpečiť plánovanie profesijného rozvoja v súlade s právnymi predpismi;
• vytvárať rovnaké príležitosti na vzdelávanie pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov;
• zabezpečiť vzdelávanie ako súčasť adaptácie, inovácií a zmien v obsahu vzdelávania;
• evidovať dosiahnuté formy vzdelávania a priebežne ich hodnotiť v kontexte potrieb školy.

Zákon presne určuje, ktoré formy profesijného rozvoja je možné akceptovať na účely priznania príplatku za profesijný rozvoj podľa § 64 ods. 3.

Zahŕňajú najmä inovačné vzdelávanie, rozširujúce vzdelávanie a špecializačné vzdelávanie. Vedúci zamestnanci musia dôkladne posudzovať tieto kritériá.

Kvalifikačné vzdelávanie ako nástroj nadobúdania a rozširovania profesijných kompetencií

Kvalifikačné vzdelávanie je základným pilierom prípravy pedagogických a odborných zamestnancov na výkon ich pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii, či už ide o jej rozšírenie alebo zmenu. V súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. jeho cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu. Bez úspešného absolvovania kvalifikačného vzdelávania by nebolo možné zákonným spôsobom vykonávať príslušnú profesiu v školskom systéme.

Zákon rozlišuje kvalifikačné vzdelávanie podľa cieľového určenia – či ide o vstup do profesie v určitej kategórii [§ 43 ods. 1 písm. a), jej zmenu (písm. b, f), rozšírenie aprobácie (písm. c, d) alebo výkon činnosti v špecifickom prostredí (písm. g – vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením)].

Podľa charakteru týchto cieľov sa kvalifikačné vzdelávanie delí na:

• doplňujúce pedagogické štúdium (ďalej len „DPŠ“),
• rozširujúce štúdium.

Ide o dve formálne ustanovené formy, ktoré majú odlišný obsah, rozsah a organizačné zabezpečenie. DPŠ je určené predovšetkým tým, ktorí potrebujú získať pedagogickú spôsobilosť (najčastejšie absolventi nepedagogických odborov), zatiaľ čo rozširujúce štúdium slúži na prehĺbenie alebo rozšírenie odbornosti v rámci už existujúcich kvalifikácií.

Zaujímavosťou je, že kvalifikačné vzdelávanie podľa § 43 ods. 1 písm. g) môže byť organizované hybridne — buď ako rozširujúce štúdium, alebo ako súčasť základného modulu DPŠ, čím zákon zohľadňuje špecifickosť inkluzívneho vzdelávania a potrebu jeho flexibilnej implementácie.

Zákon presne stanovuje, kto môže byť poskytovateľom kvalifikačného vzdelávania (§ 43 ods. 2), pričom dominantnú úlohu majú vysoké školy. Tie môžu poskytovať buď kompletné študijné programy v súlade s kvalifikačnými požiadavkami [§ 43 ods. 2 písm. a), alebo programy príbuzných odborov, ktoré zodpovedajú vzdelávacím potrebám školského systému (písm. b)]. Okrem akademického sektora môžu vzdelávanie poskytovať aj organizácie zriadené ministerstvom školstva a ďalšie právnické osoby poverené ministerstvom školstva, čo vytvára priestor pre rozšírenie ponuky vzdelávania prostredníctvom akreditovaných alebo poverených subjektov s odbornou garanciou. Tento model je výhodný predovšetkým z pohľadu dostupnosti a regionálnej rozmanitosti, no zároveň si vyžaduje dôkladný dohľad zo strany štátu pri zabezpečovaní kvality.

Doplňujúce pedagogické štúdium, ako je uvedené v