Prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania - mládež zo sociálne vylúčenej komunity

Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiak zo sociálne vylúčenej komunity

Na základe školského zákona je žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej „žiak zo SZP“) definovaný ako: „Dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.“ (§ 2 písmeno p) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní)

Inú definíciu žiaka zo SZP prinášajú autori Popovičová a Džuka (2008), ktorí navrhujú používať termín sociálne znevýhodňujúce prostredie. Podľa nich táto formulácia dôkladnejšie vystihuje dynamický aspekt situácie, pričom sa zdôrazňuje sociálna stránka, ktorá ovplyvňuje ťažkosti a nerovnaký prístup žiakov k vzdelávaniu.

Do kategórie žiak zo SZP patria deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu (socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú).

Ide o rodiny, kde je prítomná agresia a násilné správanie, omamné látky, nemravné správanie, a tiež o rodiny žijúce na hranici chudoby. Podľa zákona do tejto kategórie patria aj žiaci z rodín, kde je aspoň jeden z rodičov dlhodobo nezamestnaný, na trhu práce je znevýhodnený, nemá ukončené základné vzdelanie. Sociálne znevýhodnené prostredie sa vyznačuje nevyhovujúcimi životnými podmienkami sprevádzané slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie, spanie, zlou infraštruktúrou (voda, elektrina, kanalizácia), životom v segregovanej komunite alebo sociálne vylúčenej komunite. Posledným z ôsmych prvkov SZP je vyučovací jazyk školy iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí doma.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR narába s pojmom sociálne vylúčené spoločenstvo. Je to skupina ocitajúca sa na okraji spoločnosti, ktorú charakterizujú určite sociálne alebo etnické prvky. Častá je dlhodobá nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, nepriaznivé ekonomické a zdravotné podmienky, výskyt sociálno-patologických javov. Táto skupina obýva vymedzené časti lokalít so zhoršeným prístupom k občianskej vybavenosti, ktoré umožňujú ekonomickú, politickú a kultúrnu aktivitu v rámci spoločnosti. Žiak zo sociálne vylúčeného spoločenstva pochádza z mestského geta, get tvorených bezdomovcami alebo marginalizovanej rómskej komunity.

Správanie žiaka zo sociálne vylúčenej komunity bez motivácie vzdelávať sa

Správanie žiakov zo SZP je častokrát považované zanevychované, či menej prispôsobivé. Dôvod môže byť absolútne prostý – žiak sa snaží upriamiť pozornosť na jeho osobu, pretože sa nevie vnútorne vysporiadať so zložitou situáciou v súkromnom živote a s nedostatočnou pozornosťou blízkych ľudí. Na vyučovaní pôsobí deštruktívne, zásadne odmieta plniť požiadavky autorít, alebo robí zámerne opak, ignoruje vyzvania, jeho správanie môže prerásť do agresie voči svojmu okoliu. Pri takýchto žiakoch treba jednať s pochopením, no nekompromisne vymedzovať hranice.

• Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov.

Príklad: 

„Je mi to ľúto, ale nemôžem ťa vziať na tento výlet, pretože si na rozdiel od zvyšku triedy nedodržal našu dohodu rešpektovať ostatných – slovne si napadol spolužiačku aj napriek dvojnásobnému upozorneniu“.

• Pomáha objasňovanie zmyslu toho, o čo žiaka žiadame.

Príklad:

„Prosím ťa prihlás sa, keď chceš niečo povedať. Keď niekomu skočíš do reči, nie je to pre neho príjemné, môže mať pocit, že si ho nechceš vypočuť alebo ťa nezajíma, čo chce povedať. Pri najbližšej príležitosti sa môže stať, že si nevypočuje on teba“.

• Ak napriek prevencii dôjde k negatívnemu správaniu, je dôležité, aby žiak dostal šancu na nápravu.

Príklad:

„Za tie zničené dvere dnes môžeš zostať do sedemnástej v škole a pomôcť pánovi školníkovi ich opraviť. Ak nie, budeme musieť požiadať tvojich rodičov o finančnú náhradu“.

Takéto opatrenia pôsobia najefektívnejšie, keď sa na nich spoločne podieľajú pedagógovia a rodičia.

Príčiny nez