Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Práca z domu v školách a školských zariadeniach

Dátum: Rubrika: Personalistika

V príspevku sa zameriame na vysvetlenie problematiky práce z domu, tzv. home office, ktorý sa v školách a školských zariadeniach uplatňuje počas prerušenia vyučovania v dôsledku pandémie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydalo usmernenie k prerušeniu vyučovania v školách a školských zariadeniach a k riešeniu pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov škôl a školských zariadení. Z usmernení vyplýva, že počas prerušenia vyučovania môžu riaditelia škôl a školských zariadení okrem iného dohodnúť so zamestnancami škôl a školských zariadení vykonávanie práce z domu, tzv. home office.

Na inštitút práce z domu, tzv. home office (ďalej len „práca z domu“) a jeho uplatňovanie v školách a školských zariadeniach (ďalej len „zamestnávateľ“) sa pozrieme v kontexte novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s účinnosťou od 1. marca 2021 a v kontexte prijatých osobitných ustanovení Zákonníka práce v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktoré sú uvedené v § 250b ods. 2 Zákonníka práce.

Osobitné ustanovenia Zákonníka práce

Podľa § 250b ods. 2 Zákonníka práce počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu:

  1. zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
  2. zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

Ustanovenie Zákonníka práce upravuje výkon práce z domácnosti, t. j. výkon práce z domu v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní. V tom čase je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu z domu, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zároveň zamestnanec má právo na vykonávanie práce z domu, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domu.

Príklady:

  • Na druhom stupni ZŠ sa prerušilo školské vyučovanie prezenčnou formou a pokračuje sa vo vyučovaní dištančnou formou. To je zabezpečené na pracovisku školy. Ak učiteľ požiada o výkon práce zo svojej domácnosti a technické podmienky v domácnosti to umožňujú, má právo na výkon dištančnej formy vyučovania zo svojej domácnosti.
  • V bydlisku učiteľky nie je zavedený internet, učiteľka nemá technické podmienky na zabezpečenie dištančného vzdelávania zo svojej domácnosti, nemôže vykonávať prácu z domu, pretože existujú prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti. Učiteľka bude vykonávať vyučovanie dištančnou formou na pracovisku školy.
  • Učiteľka, ktorá je v karanténe, požiadala o vykonávanie vyučovania dištančnou formou z domu. Postup riaditeľa školy bude závisieť od skutočnosti, či bolo učiteľke nariadené karanténne opatrenie, napríklad z dôvodu kontaktu s osobou, ktorá bola pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19. V tom prípade riaditeľ školy má právo povoliť učiteľke prácu z domu. Ak by učiteľka bola pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19, prestane vykonávať prácu z domu z dôvodu, že je v karanténnej práceneschopnosti a čerpá nemocenské dávky z nemocenského poistenia. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby vykonávala svoju prácu zo svojej domácnosti.

V aplikačnej praxi škôl a školských zariadení treba upozorniť na § 250b ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej v sume minimálnej mzdy; ustanovenie

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály