Práca školského sociálneho pedagóga so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia

Profesia sociálneho pedagóga, ktorá je zaraďovaná medzi pomáhajúce profesie, má v Európe omnoho dlhšiu históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. 

Pôsobenie sociálnych pedagógov v Nemecku

V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách aj legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej/sociálno-pedagogickej práce v Nemeckusa začala od 60. ‒ 70.-tych rokov 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme.

Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce (Zemančíková, V., 2012):

• Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule),
• Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule),
• Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule).

Prvá z uvedených koncepcií Sociálna práca v škole úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitosti. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“. Jej cieľom je riešiť už vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie).

Druhá koncepcia pod názvom Sociálna pedagogika v školeje slovenským podmienkam aj najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi, spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pričom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznych nežiaducim a sociálno-patologickým javom, ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.

Poslednou z koncepcií je Sociálno-pedagogická škola. Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov/sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nielen vo vzdelávaní.

Sociálna pedagogika v Poľsku

Aj napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. – 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené (Karcz, E., 2012). Ani v súčasnosti nie je v poľských školách zavedená funkcia sociálneho pedagóga, ale iba školského pedagóga, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg.

Až nariadením Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7. 11. 1975, osobitne v prílohe smernice ministra výchovy a vzdelávania sú uvedené hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách nasledovne:

• úlohy výchovného charakteru,
• uskutočňovanie výchovnej prevencie,
• kuratívno-kompenzačné činnosti,
• individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
• zabezpečovanie materiálnej pomoci.

V súlade s platnou legislatívnou normou (ministerstva školstva z roku 2010) plní v školách školský pedagóg nasledovné úlohy:

• sociálno-výchovná práca – kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom,
• výchovná prevencia – realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy,
• individuálna pedagogická starostlivosť – pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov a i.,
• poskytovanie hmotnej pomoci – spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov, rodičov nachádzajúcim sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.,
• profesionálna orientácia žiakov ‒ pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.

Sekundárna prevencia ako uvádza J. Konieczna sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré funguj