Podpora sociálnych interakcií žiakov so zrakovým postihnutím

Žiaci so zrakovým postihnutím tvoria najmenšiu skupinu spomedzi detí s postihnutím v školskom prostredí. Aj keď v školách stretávame v súčasnosti relatívne veľa žiakov s korekčnými pomôckami zraku, len nepatrná časť z nich má poruchu, ktorá napĺňa charakter postihnutia. Zrakové postihnutie predstavuje závažnú bariéru v interakcii, najmä ak ide o ťažký stupeň postihnutia.

Žiaci so zrakovým postihnutím sa mohli vzdelávať v bežných školách od roku 1990 na princípe individuálnej integrácie v bežných alebo špeciálnych triedach. V súčasnosti sa v bežných základných školách vzdeláva 374 žiakov so zrakovým postihnutím, 122 žiakov v základných školách pre žiakov so zrakovým postihnutím, z toho 74 slabozrakých, 40 nevidiacich, 8 so zvyškami zraku¹. Na Slovensku máme dve základné školy pre žiakov so zrakovým postihnutím (Levoča, Bratislava). Už tento fakt naznačuje, že inkluzívne vzdelávanie je pre mnohých rodičov detí so zrakovým postihnutím neoceniteľným prínosom. V opačnom prípade by museli posielať svoje dieťa do jednej z internátnych škôl alebo zmeniť miesto bydliska. Na druhej strane nie všetci žiaci, ktorí navštevujú bežnú základnú školu, pokračujú vo vzdelávaní na strednej škole v inkluzívnom prostredí.

Špecifiká zrakového postihnutia

Deti so zrakovým postihnutím predstavujú z hľadiska rozsahu poškodenia zraku heterogénnu skupinu, ktorá sa člení na deti so slabozrakosťou, poruchou binokulárneho videnia, so zvyškami zraku a nevidiace (Hlubovič, 2021). Každá zo skupín prijíma podnety z okolitého sveta v rôznom rozsahu a kvalite a má odlišnú schopnosť orientácie v priestore, čo vyžaduje diferencovaný prístup v rámci výchovy a vzdelávania. Schopnosť zrakového vnímania sa môže u detí so zrakovým postihnutím v priebehu vývinu meniť. Pri progresívnych ochoreniach sa výrazne zhoršuje, v dôsledku čoho môžu nastať zmeny v prežívaní a správaní, čo treba reflektovať v prístupe k dieťaťu. K trvalému poškodeniu zraku môže dôjsť aj v dôsledku úrazu, čo kladie vysoké nároky na psychiku dieťaťa. Úrazy očí sú známe aj zo škôl, preto treba dbať na zvýšenú bezpečnosť pri manipulácii s písacími či rysovacími potrebami a ostatnými ostrými predmetmi a dohliadať, aby ich žiaci používali len na určený účel.

Zrakové postihnutie limituje realizáciu školských činností, jej miera obmedzenia je závislá od druhu a stupňa poškodenia zraku dieťaťa. Rozdiely sa spravidla prejavujú v rámci každej zo skôr zmienených skupín. Dredan a kol. (2023) uvádzajú, že medzi žiakmi sú rozdiely v kvalite zraku pri pozeraní na vzdialené a blízke predmety, v zornom poli alebo periférnom videní, schopnosti vidieť tlač alebo predmety v slabom kontraste, farebnom videní a vplyve svetla na zrakové vnímanie. Napríklad žiaci s poruchou binokulárneho videnia majú najmenej ťažkostí s realizáciou činností a žiaci so zvyškami zraku a nevidiaci sú, naopak, najviac limitovaní. Výrazné rozdiely v možnostiach zrakovej percepcie sú v skupine slabozrakých, ktorá sa člení na deti s ľahkým, stredným a ťažkým stupňom slabozrakosti (Lopúchová, 2008). Kým žiak s ľahkým stupňom slabozrakosti dokáže pri minimálnej podpore (napr. v podobe zväčšených textov, predlôh a pod.) realizovať skoro všetky školské činnosti a je viac-menej rovnocenným partnerom pre intaktných vrstovníkov, žiak s ťažkým stupňom slabozrakosti môže mať výrazné ťažkosti už v orientácii v priestore, videní na krátku vzdialenosť, čo ho približuje k žiakom so zvyškami zraku.²

Podpora participácie

Žiaci s poruchou binokulárneho videnia a slabozrakosťou nemajú výrazné bariéry v interakciách, navonok sa výrazne neodlišujú a sú viac-menej rovnocenní partneri pre intaktných vrstovníkov. Naopak, žiaci so zvyškami zraku a nevidiaci majú v dôsledku poškodenia očných orgánov často zmenený vzhľad tváre, neprirodzenú mimiku, nedokážu vnímať mimiku a gestikuláciu u interakčného partnera, nemôžu udržiavať očný kontakt atď. Nedokážu tiež vnímať okolité dianie, nemôžu sa spontánne zapojiť do interakcie, preto potrebujú proaktívny a iniciatívny prístup zo strany vrstovníkov. Preto uvedieme odporúčania zvlášť pre žiakov so slabozrakosťou a žiakov so zvyškami zraku a nevidiacich. Používame tu spojenie nevidiaci žiak, ktoré je u nás používané organizáciami ľudí so zrakovým postihnutím, napr. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. V odbornej literatúre sa však v súvislosti s inkluzívnym prístupom presadzuje odklon od termínov, ktoré na prvom mieste uvádzajú obmedzenie a nie osobu.

Žiak so slabozrakosťou

Požiadavka kontrastu a