Pocit bezpečia a pohody

Ingrid Konečná Veverková sa venuje financovaniu regionálneho školstva na Slovensku od roku 2026, pričom v tomto článku sa zameriava na využitie výnosu dane z príjmov. Opisuje povinnosti obcí a vyšších územných celkov pri prideľovaní finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení, pričom zdôrazňuje potrebu dodržiavať zákonné kritériá a termíny. Odpovedá aj na najčastejšie možné otázky ohľadom financovania škôl a školských zariadení.

Michal Pankevič sa zaoberá novelou školského zákona platnou od 1. januára 2026, ktorá upravuje možnosti dokončenia základného vzdelania pre osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a opisuje detailný manažment procesu druhošancového vzdelávania. Poskytuje prehľad administratívnych a organizačných krokov potrebných na realizáciu vzdelávacích programov, vrátane personálneho a finančného zabezpečenia, a zdôrazňuje dôležitosť precíznej dokumentácie.

Elena Zenkovich analyzuje právne aspekty dohôd uzatváraných v rámci mediácie podľa zákona o mediácii, opisuje postup uzatvárania týchto dohôd a ich právne účinky, vrátane vplyvu mediácie na premlčacie a prekluzívne lehoty. Tiež sa venuje podmienkam, za ktorých je mediačná dohoda právne záväzná a spôsobom, ako zabezpečiť jej vykonateľnosť.

Markéta Švamberk Šauerová uvádza techniky relaxácie a mindfulness, ktoré pomáhajú učiteľom a žiakom zvládať stres a napätie počas školského dňa a aj mimo neho. Detailne opisuje rôzne relaxačné polohy, postupy a dychové cvičenia, ktoré sú jednoduché na vykonanie, nevyžadujú špeciálnu prípravu a sú vhodné pre rôzne vekové skupiny.

Michal Dzurenko sa vo svojom článku zaoberá povinnými školeniami zamestnancov školy, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečnosti, ochrany zdravia a správneho fungovania pracovného prostredia, vrátane oblastí ako BOZP, OPP, GDPR a kybernetická bezpečnosť. Uvádza rôzne typy školení, ich periodicitu, dôležitosť evidencie vyškolených zamestnancov a zakončuje tipom pre riaditeľov škôl o potrebe doplňujúcich školení v prípade špecifických rizík.

Ľudmila Rakovanová sa zameriava na rozdiel medzi vedomým nevhodným správaním žiakov a neurologickým preťažením, známym ako meltdown, u detí s autizmom a ADHD, pričom zdôrazňuje potrebu správneho pochopenia tohto správania v triede. Poskytuje praktické rady pre učiteľov, ako predchádzať a riešiť tieto situá­cie a poukazuje na dôležitosť neodsudzovať tieto reakcie ako nevychovanosť, ale ako stav vyžadujúci odborné porozumenie a podporu.

Matej Čačík sa venuje problémom dezinformácií a ich šírenia prostredníctvom sociál­nych sietí a ako nám algoritmy na sociálnych sieťach vyberajú obsah skôr na udržanie pozornosti než na informovanie používateľa. Zároveň zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania žiakov v schopnosti overovať informácie prostredníctvom praktických aktivít na školách.

Ester Belišová v článku predstavuje úlohu riaditeľov škôl ako lídrov, ktorí by mali nielen efektívne riadiť školské prostredie, ale aj inšpirovať svojich zamestnancov a komunitu k pozitívnym zmenám. Zdôrazňuje potrebu rozvíjania líderských kompetencií, inovatívnych prístupov a spolupráce s pedagógmi, rodičmi a žiakmi na zlepšenie kvality vzdelávania a vytváranie udržateľných riešení.

Adam Bielesz sa zaoberá procesom uplatňovania menšinových práv v školstve počas normalizačného obdobia v Československu na konkrétnom príklade sporu o otvorenie paralelnej triedy na gymnáziu s maďarským vyučovacím jazykom v Želiezovciach.

Všetci chceme mať pocit bezpečia a pohody, ktorý je nevyhnutný pre náš harmonický rozvoj a ktorý vytvára prostredie, kde by sme bez obáv čerpali zo svojich vnútorných zdrojov a plne realizovali aj svoj potenciál.

/redakcia/