Perfekcionizmus a prokrastinácia

V súčasnosti sú pojmy perfekcionizmus a akademická prokrastinácia veľmi rozšírené. Perfekcionista pochybuje o svojich schopnostiach a má nízke sebavedomie, pričom sa obáva neúspechu pri plnení úloh, takže sa snaží vyhýbať riziku. Každý z nás sa počas svojho života aspoň raz stretol s prokrastináciou. Ide o fenomén, ktorý sa môže objaviť rôznorodo, napr. pri bežných každodenných činnostiach, ale aj v pracovnej či akademickej oblasti. Veľmi často sa vyskytuje u študentov v akademickom prostredí. Prokrastinácia má významný vzťah k perfekcionizmu (Deiz et al., 2009).

Perfekcionizmus

Perfekcionizmus je črtou osobnosti, pri ktorej si jedinec stanovuje privysoké štandardy, vyžaduje dokonalosť, usiluje sa o bezchybnosť a vyznačuje sa tiež kritickým sebahodnotením a strachom z hodnotenia od druhých (Doktorová, Piteková, 2020). Dosiahnutý výkon nikdy nie je pre perfekcionistu dostatočný a všetky svoje chyby považuje za neúspech.

Hamachek (1978 In Stoeber, Otto, 2006) rozlíšil dve formy perfekcionizmu. Negatívnu formu, to je dysfunkčný perfekcionizmus (Doktorová, Kochanová, 2021, Doktorová, Piteková, 2020). Problém, ktorý nastáva u týchto perfekcionistov, sa týka cieľov, ktoré si zadávajú. Ak aj podajú nejaký výkon, nikdy s ním nie sú spokojní, pretože sa líši od ich vysnívaného ideálu, očakávaní a nie sú schopní akceptovať chyby (Doktorová, Piteková, 2020). Opakom je pozitívny, resp. funkčný perfekcionizmus, chápaný ako hnacia sila, ktorá maximalizuje potenciál jedinca. Ten vedie k prekonávaniu prekážok, k dosiahnutiu vysokého výkonu a k realizácii vlastných schopností (Ďurišová, 2015, Doktorová, Piteková, 2020). Perfekcionisti tohto typu sa vedia poučiť z minulých neúspechov, z kritiky a nevzdávajú sa pri dosahovaní cieľa. Podľa Hamacheka (1978 In Stoeber, Otto, 2006) je hlavný v tom, že u funkčných perfekcionistov dochádza k uspokojeniu, čo zvyšuje ich sebadôveru a vlastnú hodnotu.

Frost et al. (1990 in Doktorová, Piteková, 2020) vytvorili šesť všeobecných dimenzií perfekcionizmu, pričom každá z nich sa týka určitého aspektu života. Prvá z dimenzií zahŕňa vysoké osobné štandardy jedinca. Druhou je typická organizovanosť, sklon udržiavať poriadok a disciplínu. Jedinec má tiež obavu z chýb. Ďalšou oblasťou je váhavosť v konaní, kedy jedinec nie je spokojný s vlastným výkonom, pociťuje neúspech pri vykonaní úlohy a cíti sa neistý. Posledným aspektom sú vysoké očakávania od rodičov a zvnútornená rodičovská kritika (Frost, 1990, in Doktorová, Piteková, 2020).

Prokrastinácia

Prokrastináciou sa zaoberá mnoho zahraničných (napr. Beutel et al., 2016, Deniz et al., 2009, Balkis, 2013, Ferrari et al. 2006) a v menšej miere aj slovenských odborníkov (napr. Kurajda, Doktorová, 2022, Doktorová, Kochanová, 2021). Presná definícia prokrastinácie nie je stále jednotná.

Všeobecná prokrastinácia môže postihnúť ľudí z rôznych vekových kategórií, povolaní a prejavuje sa v rozličných situáciách. Akademická prokrastinácia sa vzťahuje na študentov, ktorí odkladajú svoje študijné povinnosti na neskôr. V akademickom prostredí je mnoho činností, počas ktorých jednotlivec môže prokrastinovať (Ferrari, 2006, Kurajda, Doktorová, 2022, Doktorová, Kochanová, 2021). Študenti uvádzajú, že sa k splneniu danej úlohy často odhodlajú a dostanú až tesne pred uplynutím termínov. Ak študent nemá odloženie úlohy vopred naplánované, prokrastinuje pasívne, povinnosti odkladá v dôsledku toho, že je nerozhodný