Peer mediácia v praxi manažmentu školy

Na základe teoretických východísk, výsledkov výskumov a praktických skúseností z prostredia škôl poukazujeme na to, že peer mediácia nie je len výchovným nástrojom, ale aj strategickým prvkom moderného školského manažmentu.

Súčasná škola čelí narastajúcemu množstvu výziev, ktoré presahujú tradičné chápanie výchovno-vzdelávacieho procesu. Konflikty medzi žiakmi, prejavy šikany, narušené medziľudské vzťahy či zhoršená školská klíma majú priamy vplyv na kvalitu vzdelávania aj pracovnú záťaž pedagogických zamestnancov. Manažment školy preto musí hľadať nástroje, ktoré podporujú nielen efektívne riadenie, ale aj zdravé sociálne prostredie. Na základe toho možno predpokladať, že konflikt sám o sebe nie je ani negatívny, ani pozitívny. Je to príležitosť pre rozvoj a vzdelávanie pre študentov aj pre manažment organizácie.

Mediácia ako nástroj riešenia konfliktov

Peer mediácia vychádza z princípov mediácie ako alternatívneho riešenia sporov (Alternative Dispute Resolution – ADR). Základom je dobrovoľnosť, neutralita mediátora, dôvernosť a snaha o dosiahnutie konsenzu (Bush – Folger, 2005). V školskom prostredí sa tieto princípy prenášajú do práce so žiakmi. Vhodným sociokultúrnym prostriedkom na elimináciu konfliktov v školských situáciách sú praktiky súčasnej mediácie (Lešková, 2023). Mediátori sú vyškolení na to, aby pomáhali svojim rovesníkom riešiť konflikty nenásilnou a konštruktívnou cestou.

Podľa Johnsona a Johnsonovej (1996) je rovesnícka mediá­cia účinná najmä preto, že žiaci vnímajú mediátorov ako „rovných“, čo zvyšuje mieru dôvery a ochoty spolupracovať. Peer mediácia zároveň podporuje sociálne učenie, empatiu a zodpovednosť za vlastné správanie. Keď sa ľudí pýtame na ich vnímanie alebo názor na konflikt, počujeme slová ako vojna, boj, chaos, útlak, zhoršenie, agresia, deštrukcia, kríza, nedorozumenie a pod.

Ak sa pozrieme bližšie na uvedené slová, vidíme, že sú negatívne alebo majú negatívne konotácie. Vnímanie konfliktu je prevažne negatívne; preto, keď počujeme slovo konflikt, naša myseľ má tendenciu myslieť na negatívne konotácie. To odráža, ako bola väčšina z nás vychovaná: konflikt vnímame ako niečo, čomu sa treba vyhýbať alebo pred čím treba utiecť. Ale je konflikt vždy negatívny? V čínštine konflikt znamená „príležitosť na zmenu“ (Action Aid Ghana, 2001).

Mediácia medzi rovesníkmi zlepšuje správanie, komunikáciu a vzťahy v škole, čo potvrdila aj štúdia „Mediácia medzi rovesníkmi ako mechanizmus riešenia medziľudských konfliktov medzi študentmi“ opísaná ďalej.

Peer mediácia v praxi manažmentu školy

Súčasná peer mediácia ako nástroj riešenia konfliktov

Ako už bolo uvedené, mediácia medzi rovesníkmi zlepšuje správanie, komunikáciu a vzťahy v škole. Štúdia na strednej škole „Mediácia medzi rovesníkmi ako mechanizmus riešenia medziľudských konfliktov medzi študentmi“ zistila, že zapojenie študentov do dialógu významne pomohlo pri riadení konfliktov, zlepšovaní sociálnych vzťahov, vytváraní lepšej školskej klímy a zvyšovaní spokojnosti účastníkov s riešením sporov. Publikácia v časopise IISTE (Mensah-Kwame, 2019) poukazuje na to, že študentky strednej školy AME Zion Girls Senior High School mali problémy s pokojným riešením osobných konfliktov. Je dôležité, aby študenti žili v škole spolu v bezkonfliktnej atmosfére ako komunita, pretože im to pomáha učiť sa samostatne a spoločne. Odhaduje sa, že prítomnosť a úloha učiteľa v procese vyučovania a učenia je len približne 25 %. Preto sa táto štúdia zamerala na to, aby pomohla študentkám uvedenej dievčenskej strednej školy pokojne riešiť svoje medziľudské konflikty prostredníctvom mediácie medzi rovesníkmi, a tým podporovala ich akademic