Organizácia školského roka z pohľadu legislatívy

Organizácia školského roka predstavuje základný rámec pre plánovanie, riadenie a realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu na školách. Je upravená príslušnými právnymi predpismi a zahŕňa nielen časové vymedzenie školského roka, ale aj kompetencie riaditeľa školy a Ministerstva školstva výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) v tejto oblasti. Porozumenie týmto ustanoveniam je nevyhnutné pre vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí zodpovedajú za zabezpečenie zákonného a efektívneho fungovania školy.

Školský rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. V rámci tohto obdobia sa delí na obdobie školského vyučovania a školské prázdniny, pričom prázdniny môžu byť vyhlásené aj počas vyučovacieho obdobia. Na materské školy sa termíny prázdnin nevzťahujú.

Obdobie školského vyučovania končí 30. júna, po ktorom nasleduje obdobie školských prázdnin trvajúce do 31. augusta. Vyučovanie je ďalej rozdelené na dva školské polroky – prvý končí 31. januára a druhý 30. júna príslušného kalendárneho roka. Táto štruktúra je kľúčová najmä pre klasifikáciu a hodnotenie žiakov, ako aj pre plánovanie pedagogickej činnosti počas roka.

Z pohľadu riadenia školy je dôležité, že riaditeľ školy môže počas školského vyučovania poskytnúť žiakom najviac päť dní voľna, a to zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových. V mimoriadnych situáciách, ako sú živelné pohromy, pandémia či vyhlásenie núdzového alebo výnimočného stavu, môže byť rozsah tohto voľna prekročený na základe rozhodnutia ministerstva školstva, ktoré určí konkrétny počet dní.

Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejňuje termíny školských prázdnin na tri po sebe nasledujúce školské roky na svojom webovom sídle. Taktiež ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom konkrétne termíny prázdnin počas školského vyučovania a ďalšie podrobnosti týkajúce sa organizácie školského roka.

Osobitnú právnu úpravu si vyžadujú mimoriadne okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť kontinuitu školského vyučovania. V prípade vyhlásenia výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, ako aj pri nariadení zákazu prevádzky škôl podľa osobitných predpisov, môže minister školstva rozhodnúť o mimoriadnom prerušení školského vyučovania alebo prevádzky školských zariadení. V takýchto prípadoch je oprávnený upraviť aj ďalšie dôležité termíny, vrátane začiatku a ko